O tom, v akej podobe prejde zákon o odpadoch, ktorý prezident vrátil do parlamentu aj pre vyššie poplatky na recykláciu, sa rozhodne v septembri. Podporiť jeho námietky sa chystajú hlavne opoziční poslanci.
BRATISLAVA. To, že prezident Ivan Gašparovič vypočul ponosy výrobcov a dovozcov elektrospotrebičov a stopol sporný zákon o odpadoch, niektorým predajcom neprekáža. Vo svojich letákov stále lákajú zákazníkov na „posledné zbohom nízkym cenám“. Ľudia sa majú poponáhľať, lebo „od septembra ceny spotrebičov môžu stúpnuť až o 20 percent“. Cena práčky za 299 eur poskočí aj o 30 eur.
Obchodníci dôvodia novelou zákona o odpadoch, ktorá mala začať platiť od septembra tohto roka. Firmy zaväzuje zrecyklovať toľko spotrebičov, koľko v tom-ktorom roku predajú. Ak zrecyklujú menej, budú musieť platiť nový poplatok Recyklačnému fondu za každý kilogram nezozbieraného odpadu. Práve to by cez vyššie náklady zvýšilo aj ceny spotrebičov.
Na rokovanie parlamentu sa prezidentom vetovaný zákon o odpadoch dostane opäť v septembri. Niektorí poslanci už teraz vedia, ako budú hlasovať, iní čakajú na rokovania výborov.
Chýba kontrola peňazí fondu
Podporiť prezidentove výhrady sa chystá poslanec za SDKÚ Stanislav Janiš z gesčného výboru pre hospodársku politiku. No nepozdáva sa mu ani fungovanie Recyklačného fondu. „Ak by to bolo na mne, fond by som zrušil, lebo nemá právnu zodpovednosť ani za kilogram odpadu na Slovensku, tú majú výrobcovia, dovozcovia či obce,“ povedal. Chybu vidí aj v tom, že to, ako fond prerozdeľuje vyzbierané poplatky, nie je kontrolované štátom.
„Podporíme návrhy, ktoré smerujú k tomu, aby poplatky do fondu boli nižšie,“ povedal nezávislý poslanec Zsolt Simon (Híd-Most). Rovnako mu však v zákone chýba „verejná kontrola a prehodnotenie celého systému fungovania Recyklačného fondu“.
Poslanec za KDH Stanislav Kahanec z výboru pre hospodársku politiku je zdržanlivejší: „Musíme zohľadniť to, že sme v recesii, no druhá vec je využívanie fondu, ktorý môže pomáhať obciam a mestám.“ Pripustil však, že treba nájsť prehľadnejšie riešenie rozdeľovania peňazí vo fonde. Aj o tom bude podľa neho rokovať výbor začiatkom septembra.
Rozhodne sa v septembri
Z odpovedí koaličných poslancov sa nedá dnes zistiť, či parlament prezidentovo veto prelomí. „V určitých súvislostiach sú námietky aj opodstatnené, ale treba to ešte zhodnotiť,“ povedal poslanec Smeru Tibor Lebocký z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Podobne to vidí aj poslankyňa HZDS Zdenka Kramplová zo zahraničného výboru: „Rokovania ešte neboli, rozhodne sa až tesne pred zasadnutím parlamentu.“ Podporiť však chce námietky, ktoré poukazujú na rozpor s európskou legislatívou.
Proti zníženiu poplatkov do Recyklačného fondu je, zdá sa, SNS. Rezort životného prostredia patrí pod túto stranu. Jozef Ďuračka z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody za protestmi firiem vidí len „robenie bububu na ľudí“. Podporil by však zmenu systému. „Malo by to fungovať cez ministerstvo životného prostredia, ktoré by kontrolovalo rozdeľovanie peňazí,“ myslí si.
- Podľa zákona vydáva povolenie na podnikanie s odpadmi rezort životného prostredia po preskúšaní. Najviac na 10 rokov bez možnosti predĺženia.
- Zákon nedefinuje, ako má postupovať ten, kto chce v oblasti odpadov podnikať aj po vypršaní povolenia od rezortu životného prostredia.
- Prevádzkovateľ skládky je povinný vytvárať finančnú rezervu vo výške 50 percent nákladov na jej uzavretie, monitorovanie a rekultiváciu.
- Zákon nedefinuje, kto uhradí zvyšok. Takéto riešenie nie je v súlade ani s článkom 13 Európskej smernice o skládkach odpadov.
- Zákon rozširuje okruh výrobcov a dovozcov, ktorí sú povinní platiť do Recyklačného fondu. Dosah na podnikateľské prostredie: zvýšenie nákladov, možné zvýšenie cien a zníženie alebo zastavenie investícií.
- Vypustením paragrafu, ktorý ukladal spracovateľovi starých vozidiel povinnosť vyplácať recyklačný poplatok pri odovzdaní starého vozidla, bola vypustená aj povinnosť zaplatiť majiteľovi kúpnu cenu za toto vozidlo.
- Namiesto od 1. septembra 2009 posunúť účinnosť zákona od 1. novembra 2009, a povinnosť nového označovania batérií a akumulátorov od decembra 2009.
O zákone o odpadoch hovorí analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika RADOVAN KAZDA.
Ako hodnotíte výhrady prezidenta k parlamentom schválenému návrhu zákona?
Podstatná časť výhrad sa zameriava na návrhy Recyklačného fondu a ZMOS-u, ktoré by zvýšili výdavky výrobcov a dovozcov tovarov, z ktorých vznikajú odpady v podobe obalov a elektroodpadov. Prezident to považuje za rozpor s princípmi sociálne orientovanej trhovej ekonomiky, pričom poukazuje na možné negatívne dosahy na sociálnu situáciu obyvateľov. Tieto výhrady považujem síce za menej závažné, ale rozhodnutie prezidenta treba určite vnímať pozitívne. Uvedené návrhy totiž zásadne a bezdôvodne zasahujú do slobody podnikania.
Čo by znamenalo prijatie námietok prezidenta?
Keď návrhy Recyklačného fondu a ZMOS-u neprejdú, situácia s plnením limitov zhodnocovania odpadov sa určite nezhorší. Výhodou bude, že podnikatelia a spotrebitelia nebudú musieť platiť jednu zbytočnú daň. Zároveň sa zabráni ďalšiemu zvýšeniu rizika korupcie v Recyklačnom fonde.
Aké zmeny by sa mali podľa vás urobiť v zákone o odpadoch?
Treba úplne inak vyriešiť motiváciu podnikateľov k zhodnocovaniu odpadov a kontrolu materiálového toku. Súčasný systém totiž umožňuje poskytovať o zhodnocovaní odpadov úplne fiktívne čísla a štatistiky.