BRATISLAVA. Recesia v Maďarsku a Rumunsku sa prehĺbila a slovenský hrubý domáci produkt (HDP) pokračoval v poklese už druhý štvrťrok po sebe. Nepriaznivý vývoj týchto ekonomík zároveň vedie k vyprázdňovaniu štátnych pokladníc a vlády nedokážu kontrolovať schodky svojich rozpočtov.
Maďarský HDP sa v 2. kvartáli medziročne znížil o 7,6 %, rumunský o 8,8 % a slovenský o 5,3 %, ako dnes informovali štatistické úrady týchto krajín.
Recesie týchto ekonomík znemožňujú ich vládam, aby dodržiavali rozpočtové pravidlá EÚ. Rastúca nezamestnanosť vysáva verejné prostriedky a výrazne znižuje daňové príjmy. Vysoké rozpočtové schodky ohrozujú dohody Rumunska a Maďarska o medzinárodnej pomoci. Slovensko, ktoré je ako jediné spomedzi nich už členom eurozóny, zasa Európska komisia (EK) varovala v súvislosti s prekročením 3-% stropu stanoveného pre rozpočtový deficit.
"Tlak na rozpočty sa zvýši v budúcom roku, kedy by nezamestnanosť mala dosiahnuť vrchol," uviedol ekonóm Erste Group Bank Juraj Kotian ešte pred zverejnením správ o vývoji HDP. "Automatické stabilizátory ako sociálne dávky skonzumujú oveľa viac rozpočtových príjmov a vládam nezostane príliš veľa munície na fiškálne stimuly."
Recesia sa v 2. kvartáli zrejme prehĺbila aj v Česku. Podľa analytikov oslovených agentúrou Bloomberg sa HDP krajiny v tomto období znížil o 4,2 %.
Ukazujú sa však aj prvé signály oslabenia recesie. Pokles slovenskej ekonomiky sa v porovnaní s 1. kvartálom spomalil a bol nižší než priemerné očakávania analytikov. Veľkým prekvapením boli predovšetkým správy z Nemecka a Francúzska, ktorých ekonomiky v 2. štvrťroku na medzikvartálnej báze rástli zhodne po 0,3 %.
Ekonómovia sa však obávajú, že aj napriek snahám vlád východoeurópskych štátov o kontrolu rozpočtových schodkov nezamestnanosť vyprázdni štátne pokladnice a bude počas budúceho roka brzdiť oživenie.
Rozpočtový deficit Slovenska bude zrejme trojnásobný v porovnaní s pôvodným vládnym cieľom (-2,1 % HDP). V Česku dosiahol už za prvých 7 mesiacov 76,2 miliardy Kč (2,96 miliardy eur), čo je dvojnásobok v porovnaní s tým, čo plánovala vláda pre celý rok.
Miery nezamestnanosti na Slovensku a v Česku vyskočili na najvyššie úrovne za ostatné tri roky. Domáce firmy totiž prepúšťajú, aby sa prispôsobili poklesu dopytu.
"Bude nejaký čas trvať, než sa slovenská ekonomika vráti na predkrízovú úroveň," myslí si ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth. "Predpokladám, že rozpočtový deficit sa v budúcom roku nezníži."
Český minister financií Eduard Janota počíta v budúcom roku so schodkom vo výške 209 miliárd Kč. Vlády Rumunska a Maďarska sú pod tlakom, aby splnili podmienky medzinárodnej finančnej pomoci.
Snaha krajín o fiškálnu prísnosť sa však môže vyplatiť v dlhodobom horizonte a stimulovať zahraničných investorov umiestniť svoje prostriedky do aktív v regióne. Navyše, krajiny by sa mohli krízou posilniť.
Informovala o tom agentúra Bloomberg.