SME
Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

Potravinová kríza odštartovala preteky o zahraničnú pôdu

Zatiaľ čo hlavnou témou na nedávnom summite G8 v talianskej L'Aquile boli problémy svetového hospodárstva, v záverečnom komuniké ...

LONDYN. Zatiaľ čo hlavnou témou na nedávnom summite G8 v talianskej L'Aquile boli problémy svetového hospodárstva, v záverečnom komuniké sa objavila aj klauzula týkajúca sa svetovej potravinovej bezpečnosti. Tá nebola o ničom inom ako o novodobom fenoméne, ktorým je masové skupovania pôdy v chudobných štátoch zo strany bohatých krajín či ich firiem.

Najväčší nástup takýchto obchodov s pôdou nastal po období prudkého rastu cien potravín vo svete v predminulom a minulom roku. Odhaduje sa, že od roku 2006 prešlo do zahraničných rúk približne 20,24 milióna hektárov (ha) pôdy, najmä v afrických a ázijských krajinách. Podľa stránky Western Producer len Japonsko takto prišlo v zahraničí k trikrát väčšej rozlohe poľnohospodárskej pôdy, než má doma. Okrem kúpy cudzinci, či už štáty, firmy alebo aj jednotlivci, využívajú aj prenájom, a to za veľmi výhodných podmienok, keď veľakrát získavajú lukratívnu pôdu na 99 rokov. Najúspešnejšími v tomto smere sú investičné spoločnosti a banky, či už z Európy alebo Ameriky.

Skryť Vypnúť reklamu

Medzi najväčších investorov patria najmä štáty z Perzského zálivu ako Katar, Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia, ktoré nemajú dostatok vhodnej pôdy na pestovanie potravín pre rastúcu populáciu, no majú dosť petrodolárov, ktoré môžu ponúknuť chudobným krajinám. Stále viac však pôdu v zahraničí skupujú aj ázijské štáty. Nielen spomínané Japonsko, ale aj Kórejská republika a najmä obrovská Čína. Z afrických štátov sú to najmä ekonomicky silné Egypt a Líbya.

Pod prudký rast záujmu o zahraničnú pôdu sa podľa odborníkov podpísali nielen ceny potravín počas krízy, ale aj vtedajšie obmedzenia na ich vývoz, čo bohaté štáty s nedostatkom poľnohospodárskej pôdy ešte viac donútilo hľadať vhodné oblasti inde. Našli ich v štátoch ako Madagaskar, Keňa, Tanzánia, Etiópia, Sudán a Mali alebo v Ázii v Laose, Pakistane, Bangladéši a Kambodži.

Skryť Vypnúť reklamu

Zvlášť Sudán si v poslednom období získal veľa pozornosti, keď s ním egyptská vláda podpísala dohodu o prevzatí kontroly nad územím, na ktorom dopestuje až 2 milióny ton pšenice ročne. Líbya zasa získala poľnohospodársku pôdu v Mali, jednom z najchudobnejších afrických štátov.

Začiatkom júla vyvolala rozruch vláda v Keni, ktorá prenajala asi 40.000 ha pôdy Kataru na produkciu ovocia a zeleniny. Problémom je, že potraviny by mali byť určené na export. Podľa Kenského združenia na ochranu pôdy je dohoda mimoriadne bezohľadná, ak je známe, že tretina z 34 miliónov obyvateľov Kene čelí hladu a krajina je odkázaná na medzinárodnú potravinovú pomoc. Vláda sa bráni tým, že Katar za pôdu postaví prístav v meste Lamu za 2,5 miliardy USD (1,86 miliardy eur), ktorý sa stane druhým najväčším po Mombase.

Skryť Vypnúť reklamu

Veľké diskusie vo svete vyvolala dohoda z novembra minulého roka medzi Madagaskarom a juhokórejskou firmou Daewoo. Tá si podľa britského denníka Financial Times na 99 rokov prenajala pôdu na rozlohe 1,3 milióna ha, čo sa rovná zhruba územiu Belgicka. Daewoo tu plánovalo pestovať kukuricu a palmy na výrobu palmového oleja. Dohodu podpísali zanedlho potom, ako Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) varovala, že takéto kontrakty vedú v skutočnosti k novej kolonizácii chudobných krajín. V polovici marca tohto roka nakoniec Madagaskar dohodu zrušil.

Medzi investorov sa už zaradili aj súkromné osoby. Ako pred niekoľkými týždňami informoval server BBC, americký podnikateľ požiadal sudánsku vládu o prenajatie pôdy v južnom Sudáne, tiež na pestovanie plodín.

Skryť Vypnúť reklamu

Skupovanie pôdy však registrujú aj vo viacerých krajinách strednej a východnej Európy, čo stále viac znepokojuje miestnych farmárov. Podľa nedávnych informácií z Českej republiky napríklad asi tretinu poľnohospodárskej pôdy v pohraničných oblastiach už majú v rukách zahraniční vlastníci.

Ako povedal britský ekonóm Carl Atkin na jednej z tohtoročných konferencií Medzinárodného centra Woodrowa Wilsona, poľnohospodárska pôda v strednej a vo východnej Európe láka aj preto, že je ideálnej kvality, pričom produkčné náklady sú neporovnateľne menšie.

Podľa Joachima von Brauna a Ruth Menzen-Dickovej z Medzinárodného výskumného inštitútu pre potravinovú politiku nemožno toto zaberanie pôdy zahraničnými subjektmi automaticky považovať len za negatívne. Ak vlády podpíšu s investormi dobrú dohodu, môžu získať investície do poľnohospodárskej infraštruktúry, nových technológií a vytvoriť nové pracovné miesta pre miestnych ľudí. Vo väčšine prípadov však k takýmto dohodám nedochádza a podľa odborníkov hrozí, že miestne obyvateľstvo postupne stratí prístup k pôde, od ktorej je závislé, čo by mohlo časom vyústiť do sociálnych nepokojov.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  4. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  5. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  6. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  7. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  8. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  9. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  10. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 30 132
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 27 478
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 198
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 205
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 648
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 194
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 450
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 476
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 263
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 948
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nový prezident USA Joe Biden.
NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Holý o výnimke nehovoril pravdu, papalášizmus dokazuje úspešný vedec

Pracuje v Anglicku, žiadosť mu zamietli.

Podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme rodina)
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Trump nikomu nechýbal, Biden je prezident

Biden nesľuboval, že Ameriku urobí znovu veľkou. Mal prosbu.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Ilustračná fotografia z MS v hokeji.

Neprehliadnite tiež

Vláda prerušila rokovanie o pláne širokopásmového pripojenia, potrebuje dáta

Po ich spracovaní dát bude rokovanie o tomto bode pokračovať.

Rokovanie vlády v Bratislave 16. septembra 2020.

O tehotenské a dlhodobé ošetrovné sa ešte nedá žiadať, platí až od 1. apríla

Zákon o nových nemocenských dávkach ešte nenadobudol platnosť.

Predaje vozidiel mali vlani na Slovensku štvrtinový prepad

Nákladiaky sa predávali o polovicu menej, najviac sa kupovali autobusy.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto.