Štátna záruka na 75 kilometrov súkromnej cesty má priniesť nižšie úroky. Či to však ešte stále bude projekt PPP, nie je jasné.
BRATISLAVA. Výstavba súkromných diaľnic cez projekty súkromnoverejného partnerstva (PPP) prechádza stále novými metamorfózami. Najnovšie sa štát chystá poskytnúť 800miliónovú štátnu záruku na úver Európskej investičnej banky na zhruba 75 kilometrov PPP–úsekov medzi Martinom a Prešovom.
Súťaž o tento balík vyhralo konzorcium firiem pod vedením firmy Bouygues Travaux Publics. Jeho súčasťou sú Váhostav a Doprastav.
Ministerstvo financií preto navrhuje zmeniť zákon o štátnom dlhu, lebo záruka sa vymyká dnešným pravidlám. Obdobie, na ktoré sa bude záruka vzťahovať a ani jej presná výška, nie sú podľa hovorcu ministerstva Jána Ondu jasné. Predpokladaných 800 miliónov eur je strop.
Môže to ísť do dlhu
„Už bez štátnej záruky bolo na hrane, či sa tieto projekty budú, alebo nebudú započítavať do dlhu,“ povedal analytik Mesa 10 Ján Marušinec, bývalý odborník ministerstva financií. Problém bude podľa neho nielen s 800miliónovou zárukou, ale s celou cenou za zákazku na D 1, čiže 3,3 miliardy eurami. „Je veľké riziko, že celý projekt pôjde do dlhu,“ uzavrel Marušinec.
Podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš upozorňuje: Tým, že sa poskytne štátna záruka, sa mení systém rozdelenia rizík medzi štát a súkromníka, ktorý postaví cestu.
Marušinec súhlasí: „Štát sa zaviaže, že bude cestu splácať, ale zároveň, že bude ručiť.“ Riziko je teda v tom, že keby chcel štát odstúpiť od zmluvy a prestal by súkromnému investorovi platiť, dostane sa do pasce. Investor prestane splácať úver Európskej investičnej banke a bude to musieť zaň urobiť slovenská vláda, lebo sa za úver zaručila.
Mikloš s Marušincom sa zhodnú aj v tom, že po takejto zmene v rozložení rizík nie je jasné ani to, či D 1 bude ešte stále projektom PPP.
V tomto má však rezort financií jasno. „Výška štátnej záruky tak, ako je uvedená v novele zákona, neznamená významnú zmenu v presune rozloženia rizík, ktorá by viedla k inej klasifikácii projektu,“ povedal Onda.
So zárukou lacnejšie
Pôžička od EIB by však mala byť lacnejšia než komerčný úver. „Získame peniaze za určitú cenu a na tú dávame malú administratívnu maržu,“ povedal Dušan Ondrejička, hovorca EIB. Banka podľa neho peniaze získava na finančných trhoch za veľmi priaznivých podmienok, lebo má výborný rating. „Naším cieľom nie je zisk, ale realizácia projektov, ktoré sú v súlade s prioritami banky a Európskej únie,“ povedal Ondrejička.
Oslovení analytici však upozorňujú, že tučná štátna záruka pre jednu banku môže vyvolať rovnaké chute v iných bankách, ktoré financujú či už D 1, alebo ešte len budú financovať ďalšie súkromné diaľnice.
Bankári tvrdia niečo iné. „Európska investičná banka chce štátnu záruku, ale oproti komerčným bankám dala jednu miliardu, preto si môže diktovať viac ako komerčné banky,“ myslí si Peter Chovanec, člen predstavenstva Dexia banky.
Lacnejšie peniaze od EIB podľa neho môžu podporiť záujem ostatných bánk vložiť svoje peniaze do D 1. Debaty o projekte však budú ešte zložitejšie než pri rýchlostnej ceste R 1 od Nitry do Tekovských Nemiec, odhaduje Chovanec.
Marušinec varuje, že projekty PPP môžu byť ešte viac predražené ako doteraz. „Keby vláda na to poskytla záruku, tak by to rovno mohla robiť sama, a vyšlo by ju to lacnejšie,“ povedal. Upozornil tiež, že záruku si mal zabezpečiť súkromník, s ktorým štát podpisoval zmluvu. Takto nespĺňa podmienky, za akých vyhral tender na D 1. Stanovisko firmy Bouygues Travaux Publics sa nám včera nepodarilo získať.
Štát by konzorciu, ktoré táto firma vedie, mal postupne za tridsať rokov zaplatiť zhruba 7,8 miliardy eur (234 miliárd korún), ak sa, samozrejme, nezmenia podmienky na trhu.
