BRATISLAVA. V súvislosti s výpadkami rozpočtových príjmov v čase krízy sa ako jedna z možností na ich vykrytie spomína aj zvyšovanie daní, pričom v okolitých krajinách sa momentálne najčastejšie hovorí o dani z pridanej hodnoty (DPH). V Maďarsku k tomuto kroku pristúpili od 1. júla, v stredu zasa takúto možnosť pre ČR avizoval český minister financií Eduard Janota. Podľa analytikov je pri zvyšovaní daní lepšie zamerať sa na tie nepriame, prioritou vlád by však mali byť najmä úspory vo výdavkoch rozpočtu.
"Keby som zvyšoval nejaké dane, tak spotrebné dane," uviedol pre TASR hlavný makroekonomický stratég českej ČSOB Tomáš Sedláček. Znižovanie priamych daní kompenzované zvyšovaním tých nepriamych je podľa neho trendom posledných rokov v celej Európe. "Pravidlom je zdaniť hriechy a nedaniť cnosti. Práca a podnikanie sú veci, ktoré by sa mali podporovať, zatiaľ čo spotrebné dane na alkohol, tabak či benzín majú v budúcnosti priestor na zvyšovanie," priblížil ekonóm.
Sedláček upozornil tiež na skutočnosť, že aj keď Česká republika či Slovensko majú v súčasnosti nízku úroveň štátneho dlhu, po niekoľkých rokoch vysokých rozpočtových deficitov to už nemusí byť pravda. "Tá naša rezerva nízkeho dlhu je relatívne malá a môžeme o ňu veľmi rýchlo prísť. Takže aj keď je zvyšovanie akýchkoľvek daní bolestivé, je potrebné si uvedomiť, že sa tým predchádza ešte väčšiemu zlu, niečomu ako maďarskej ceste, kde štátny rozpočet je tak zadlžený, že už prekročil hranicu únosnosti pre krajiny nášho regiónu," doplnil ekonóm.
Zvyšovanie daní má však podľa analytikov aj svoje riziká. Je to síce najrýchlejší spôsob pokrytia krízových výpadkov v rozpočtových príjmoch, vyššia DPH však napríklad okrem vyšších príjmov do štátneho rozpočtu prináša so sebou aj vyššie ceny, ktoré v konečnom dôsledku pocíti každý spotrebiteľ, upozornil analytik UniCredit Bank Dávid Dereník. "Omnoho efektívnejším opatrením v prípade malej otvorenej ekonomiky by bolo výrazne sprísniť výdavkovú politiku štátneho rozpočtu a najmä takto znižovať jeho deficit," myslí si ekonóm.
Na negatívny vplyv zvyšovania najvýznamnejšej nepriamej dane pre ďalší vývoj ekonomiky upozorňuje analytička Poštovej banky Jana Mrvová. "DPH je daňou, ktorú v konečnom dôsledku zaplatí spotrebiteľ v cenách kupovaných tovarov a služieb, to znamená, že jej zvýšenie by so sebou jednoznačne prinieslo ďalšie obmedzenie už aj tak slabého dopytu a zníženie spotreby," argumentuje. Zvyšovanie daní a odvodov podľa nej vo všeobecnosti nie je v čase krízy správnou cestou na znižovanie verejného deficitu, pretože so sebou prináša riziká spojené s ďalším oslabením kúpyschopnosti obyvateľov aj podnikateľov, rovnako ako zhoršenie schopnosti investorov realizovať ich investície.
Správnu cestu k znižovaniu deficitu preto aj podľa Mrvovej predstavuje šetrenie na strane výdavkov. "Oblasťou, v ktorej by bolo možné ušetriť finančné prostriedky, je transparentnejšie verejné obstarávanie a prehodnotenie niektorých sociálnych cieľov. V časoch krízy je síce určité zvýšenie deficitu akceptovateľné, ale to v tom prípade, ak vláda používa tieto prostriedky na správne protikrízové opatrenia, ktoré pomôžu oživeniu ekonomiky," dodáva analytička.
Globálna hospodárska kríza a s ňou súvisiaci prepad ekonomiky spôsobuje na Slovensku rovnako ako v iných krajinách výrazný výpadok daňových príjmov štátu. Aj keď slovenské ministerstvo financií pôvodne naplánovalo na tento rok deficit verejných financií na úrovni 2,2 % hrubého domáceho produktu (HDP), neskôr tento cieľ pod vplyvom zhoršujúceho sa ekonomického vývoja prehodnotilo na 3 %. Po tom, ako rezort financií zverejnil svoju prognózu o 6,2-% prepade slovenskej ekonomiky, sa už hovorí o približne dvojnásobnom schodku na úrovni okolo 6 %.