Premiér Fico nám spomína Írsko ako negatívny vzor pre vyšší pokles ekonomiky. Teší sa z toho, že sme „pekný európsky priemer“. Životná úroveň v Írsku je však stále dvojnásobne vyššia ako u nás.
BRATISLAVA. Írska prítomnosť na Slovensku sa viaže s otvorením bratislavského Irish pubu v druhej polovici 90. rokov. Tým bola írska misia u nás viacmenej vyčerpaná.
Postupne však začal mohutnieť prúd Slovákov, ktorí odišli pracovať do Írska. A tak aj pre Slovensko sa stala táto krajina na dlhé roky vzorom. Z outsidera, ktorý bol takmer vždy pozadu a ktorému dosť priťažilo masívne vysťahovalectvo v 70. rokoch do USA, sa na prelome desaťročí totiž stal ekonomický tiger.
V životnej úrovni sa Írsko postupne vyšplhalo až na špicu Európskej únie. Podľa údajov Svetovej banky z minulého roka bolo vlani Írsko druhou najbohatšou krajinou únie. Pomohli mu k tomu írske „mozgy“, ktoré sa na prelome storočí postupne vracali domov. Takisto masívne prílevy eurofondov, reformy daní a rozpočtu a tiež to, že sa krajine podarilo naskočiť na vlnu technológií.
Pozvánka pre Fica
Teraz je situácia trochu iná. Íri, hoci sú stále bohatí, zažívajú pád ekonomiky, ktorý sa radí medzi najväčšie v celej únii. Môže byť aj za takejto situácie Írsko pre nás v niečom vzorom?
Premiér Fico má na to jasnú odpoveď. „Keby sme v roku 2006 neotočili kormidlo a nepovedali, že ideme budovať silný sociálny štát s regulačnými a kontrolnými právomocami, dnes je Slovensko také ako Írsko či Litva, a to by bol naozaj problém. My sme, našťastie, pekný európsky priemer a pozeráme sa s úsmevom na pána Mikloša a ďalších, ktorí rozprávali, že Írsko je ten vzor. No tak sa choďte pozrieť do Írska, čo je,“ povedal premiér začiatkom júla v Slovenskom rozhlase.
Tí, ktorí majú s Írskom vlastnú skúsenosť, nad premiérovým tvrdením krútia hlavou. Podľa dostupných údajov je tam životná úroveň asi o sto percent vyššia ako u nás.
„Nech sa sem príde pozrieť a zistí, že sa tu dá v pohode vyžiť aj z minimálnej mzdy. A to bývam v hlavnom meste, kde sú ceny najvyššie,“ odkazuje premiérovi Vlado z Novej Bane, ktorý niekoľko mesiacov žije a pracuje v Írsku. „Aj tu pribúda ľudí bez práce, ale to je všade na svete,“ hovorí Vlado.
S prstom k Írsku
Ekonómovia poukazujú, že okrem reforiem a vzorového využívania peňazí z eurofondov, by sme sa od Írov mohli učiť aj iné veci. Napríklad, ako v čase krízy šetriť v rozpočte.
Írska vláda ešte vlani v júli zriadila špeciálnu protikrízovú komisiu na hodnotenie kvality verejných služieb a výdavkov. „Posudzovala výdavky naprieč všetkými ministerstvami a úradmi a hľadala, kde sa dá ušetriť,“ hovorí ekonóm INESS Richard Ďurana.
Komisia zistila, že sa môže zoškrtať až 5,3 miliardy eur štátnych výdavkov a prepustiť vyše 17-tisíc štátnych zamestnancov. Také niečo u nás nehrozí. Aj slová premiéra zo začiatku volebného obdobia, že zoštíhli štátnu správu o 20 percent, zapadli prachom.
„Uvedomujem si, že možnosti a riešenia, ktoré stoja pred nami, nie sú jednoduché a bezbolestné. Ich nasledovanie si vyžaduje kolektívne úsilie celej spoločnosti, ktorá nebude chrániť záujmy vybraných skupín na úkor ostatných,“ zdôvodnil škrty v rozpočte írsky minister financií Brian Lenihan.
To nie je všetko. Vláda podľa neho zrejme zasiahne aj do nízkych írskych daní. Nešpecifikoval, do ktorých. Spolu so škrtmi by tak rozpočet mal tento rok získať k dobru vyše 9 miliárd eur. „Írsky minister financií sa na rozdiel od našich ochrancov sociálnych istôt postavil k problému zodpovedne,“ hodnotí Ďurana.
Pri zohľadnení veľkosti írskeho rozpočtu, ktorý je oveľa väčší ako náš, je jasné, že na rovnaké škrty nemáme. Tretinu, teda zhruba 1,7 miliardy eur (vyše 50 miliárd korún) z ich plánu by sme však zvládli. „Keby vláda chcela, určite by vedela zosekať výdavky rozpočtu aj o 50 miliárd korún,“ myslí si bývalý štátny tajomník ministerstva financií v druhej Dzurindovej vláde Vladimír Tvaroška.
Budeme šetriť, budeme ...
Ministerstvo financií sa chystá onedlho zmeniť tohtoročný rozpočet. Svoje predstavy zverejní o niekoľko týždňov. V septembri by o zmenách mal rokovať parlament. Hovorca rezortu Miroslav Šmál už niekoľkýkrát zopakoval, že vláda navrhne znížiť výdavky na verejné obstarávanie a kapitálové výdavky.
Na verejné obstarávanie ide u nás ročne vyše dve a pol miliardy eur. No k 1,7 miliardy eur škrtov sa vláda podľa neho určite nedopracuje. „To by si vyžiadalo, aby sme zasiahli aj do sociálnych programov, spolufinancovania eurofondov a miezd vo verejnej správe. Nad tým neuvažujeme,“ povedal.
Ekonómovia varujú, že ak vláda nenaberie odvahu nielen na úspory vo verejných výdavkoch, ale aj na zvyšovanie niektorých daní, môžeme sa zadlžiť ako susedné Maďarsko. To sa pre rozhadzovačnú politiku niekoľkých vlád pred pár mesiacmi ocitlo na pokraji krachu. Jeho „provizórna“ vláda musí teraz robiť drastické škrty, napríklad v podobe znižovania platov v štátnej sfére a znižovania penzií.
;)
;){kind=link}