Slovensko bolo vždy dôležitou križovatkou obchodných ciest

Vzhľadom na svoju polohu bolo územie Slovenska dôležitou dopravnou križovatkou už v dávnej minulosti. V praveku a staroveku viedla cez tento región známa Jantárová cesta.

BRATISLAVA. Historická obchodná suchozemská komunikácia spájala Aquileiu pri Jadrane s východobaltskými oblasťami, hlavne s ústím rieky Visla. Na Slovensku viedla jej hlavná trasa cez Devínsku bránu pozdĺž západných svahov Malých Karpát a Bielych Karpát. Používala sa aj alternatívna trasa od Devínskej brány cez Bratislavu pozdĺž juhovýchodných svahov Malých Karpát smerom na Čachtice, ďalej popri Váhu k Trenčínu a cez Vlársky priesmyk opäť smerom k hlavnej trase na Morave. Prepravoval sa po nej jantár z východobaltských nálezísk, ďalej dobytok, kože, kožušiny, perie, otroci, sklenené, strieborné, bronzové výrobky a iný tovar.

Ďalšou dôležitou pozemnou komunikáciou pretínajúcou územie Slovenska bola Magna Via, kráľovská poštová cesta. Jej história siaha do obdobia tureckých výbojov v Európe, konkrétne do obdobia po bitke pri Moháči v roku 1526. Po okupácii južných oblastí Rakúskeho cisárstva vojskami sultána Solimana sa prerušilo spojenie Viedne s bohatými banskými mestami na strednom Slovensku a územím na východe ríše. Zložitá situácia v monarchii, ktorú charakterizoval najmä mocenský zápas medzi rakúskym arcivojvodom Ferdinandom Habsburským a sedmohradským vojvodom Jánom Zápoľským a ničivé vpády tureckých vojsk, viedla k mnohým zmenám a v oblasti dopravných spojení k presunu hlavných ciest do vzdialených a tým aj bezpečnejších oblastí.

Na rozkaz panovníka Ferdinanda I. (1526-1564) začal poštmajster Matej Taxis budovať nové poštové a dopravné spojenie na trase Viedeň - Praha. Neskôr prišiel príkaz dobudovať aj južnú a východnú vetvu tejto dopravnej spojnice. Jej trasa viedla z Viedne cez Bratislavu, Trnavu, Hlohovec, Topoľčany, Prievidzu, Ružomberok, Lučivnú, Levoču, Prešov, Michalovce do Sobraniec a ďalej do Mukačeva, Debrecínu a do Hermannstadtu - dnešné Sibiu v Rumunsku.

Treťou dôležitou pozemnou komunikáciou vedúcou cez Slovensko bola Česká cesta (Via Bohemica). Starobylá obchodná cesta spájala Prahu s Budínom a prechádzala územím dnešného juhozápadného Slovenska. Bola súčasťou dlhšej európskej obchodnej cesty vedúcej od Bosporu až k brehom Atlantického oceánu. Slovenská trasa Českej cesty viedla od Štúrova (prievoz cez Dunaj) cez Dvory nad Žitavou, Nové Zámky, Galantu, Sereď, Trnavu, Trstín, Bukovú, Prievaly, Jablonicu, Senicu, Holíč a Kátov (brod cez Moravu).

Rozvíjajúci sa priemysel na území Rakúsko-Uhorska si vynútil záväzné právne predpisy aj pre oblasť pozemných komunikácií a ich údržbu. Zákon z roku 1890 rozdelil cestnú sieť na tri kategórie. V tomto období malo Slovensko 1960 km štátnych a 33.510 km župných a obecných - vicinálnych - ciest. V období 1. Československej republiky sa kategorizácia ciest nezmenila, po zrušení žúp sa župné cesty premenovali na krajinské. Malú časť bývalých župných ciest priradili postupne k štátnym cestám, rozšírila sa sieť vicinálnych ciest, cesty sa začali prispôsobovať potrebám rozmáhajúcej sa automobilovej dopravy.

V 30. rokoch 20. storočia sa objavili úvahy o vybudovaní diaľnice, ktorá by spojila oba konce republiky a tvorila by os Československa. Tento plán sa začal realizovať až po zániku ČSR a vzniku Protektorátu Čechy a Morava. V roku 1939 sa začala budovať diaľnica z Prahy do Brna, projekt sa ale nedokončil.

V roku 1945 rozhodol prezident Eduard Beneš o výstavbe diaľnice Praha - hranica so Sovietskym zväzom. O päť rokov neskôr vláda kvôli vysokým finančným nákladom výstavbu diaľnic na území Československa zastavila. O obnovení výstavby diaľnic sa rozhodlo až v roku 1966 v dôsledku veľkého nárastu počtu automobilov na cestách.

V roku 1972 prijala vtedajšia vláda ČSSR rozhodnutie o výstavbe diaľnic bez finančných limitov. V Československu sa tak mohol rozostavať celý úsek diaľnice D1, D2 Praha - Brno - Bratislava. Hlavný úsek diaľnice dobudovali v roku 1980.

V roku 1989 dali do prevádzky úsek diaľnice D1 v okolí Liptovskej Mary, úsek spájajúci Košice a Prešov a úsek Bratislava - Horná Streda.

Po vzniku SR v roku 1993 sa stalo budovanie diaľnic jednou zo spoločenských priorít. V roku 2000 bol vypracovaný nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý vláda Mikuláša Dzurindu schválila uznesením č. 162/2001 z 21. 2. 2001. V novom projekte boli definované nasledovné finančné zdroje na prípravu a výstavbu: emitovanie štátnych dlhopisov, vládne úvery od európskych rozvojových bánk a predvstupový fond EÚ - ISPA.

V nastúpenom trende budovania diaľnic pokračuje vláda premiéra Roberta Fica. Kabinet sa zaviazal, že vytvorí podmienky na výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010, urýchli ukončenie výstavby diaľnice D1 na úseku Považská Bystrica Žilina, úseku diaľnice D3 Svrčinovec štátna hranica s Poľskom, sprevádzkovanie celého ťahu R1 Trnava Banská Bystrica spolu s odstránením bodových nedostatkov na rýchlostnej komunikácií R2. Na budovanie diaľnic a rýchlostných komunikácií v SR mieni vláda využiť projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP).

Na Slovensku existujú v súčasnosti cesty prvej triedy s číslovaním od 1 po 99 s medzinárodným a celoštátnym významom, cesty 2. triedy (s číslovaním od 100 do 999) a cesty 3. triedy (číslované štvormiestnymi číslami). zdroj: Encyklopédia Slovenska. 1. zväzok A-D. Bratislava, SAV 1977.

Mičurová, Miroslava: História dopravy na Slovensku

www.vyvlastnenie.sk

databáza TASR

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  3. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  4. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  5. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  6. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  7. Rastie nám pokrivená generácia?
  8. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  10. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  1. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  2. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  3. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  4. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  5. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  6. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  7. Rastie nám pokrivená generácia?
  8. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  10. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 13 045
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 7 432
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 3 053
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 582
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 768
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 301
  7. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 165
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 979
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 968
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 468

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Po páde z mosta do Vltavy zomrel český herec Jan Tříska

Okolnosti pádu vyšetruje polícia.

SVET

Jeden víťaz a samí porazení. Čo ukázali nemecké voľby

Takmer štvrtina nemeckých voličov hlasovala za extrém.

SVET

Po páde z mosta do Vltavy zomrel český herec Jan Tříska

Okolnosti pádu vyšetruje polícia.

Neprehliadnite tiež

Pred 155 rokmi zomrel kráľ džínsov Levi Strauss

Výrobca džínsov získal v máji 1873 spolu s krajčírom Jacobom Davisom príslušné osvedčenie patentového úradu na legendárne modré džínsy.

Nečakané zrušenie nájmu hlavnej stanice v Bratislave je správne

Nájomné sa počíta v stovkách tisíc eur, developer bol povinný odkryť vlastnícku štruktúru.

Tesco bojuje proti plytvaniu s jedlom, do roku 2030 zníži potravinový odpad o polovicu

Vo Veľkej Británii Tesco zverejňuje údaje o potravinovom odpade každé štyri roky, najnovšie ich bude zverejňovať aj na Slovensku či v Česku.