Slovensko bolo vždy dôležitou križovatkou obchodných ciest

Vzhľadom na svoju polohu bolo územie Slovenska dôležitou dopravnou križovatkou už v dávnej minulosti. V praveku a staroveku viedla cez tento región známa Jantárová cesta.

BRATISLAVA. Historická obchodná suchozemská komunikácia spájala Aquileiu pri Jadrane s východobaltskými oblasťami, hlavne s ústím rieky Visla. Na Slovensku viedla jej hlavná trasa cez Devínsku bránu pozdĺž západných svahov Malých Karpát a Bielych Karpát. Používala sa aj alternatívna trasa od Devínskej brány cez Bratislavu pozdĺž juhovýchodných svahov Malých Karpát smerom na Čachtice, ďalej popri Váhu k Trenčínu a cez Vlársky priesmyk opäť smerom k hlavnej trase na Morave. Prepravoval sa po nej jantár z východobaltských nálezísk, ďalej dobytok, kože, kožušiny, perie, otroci, sklenené, strieborné, bronzové výrobky a iný tovar.

Ďalšou dôležitou pozemnou komunikáciou pretínajúcou územie Slovenska bola Magna Via, kráľovská poštová cesta. Jej história siaha do obdobia tureckých výbojov v Európe, konkrétne do obdobia po bitke pri Moháči v roku 1526. Po okupácii južných oblastí Rakúskeho cisárstva vojskami sultána Solimana sa prerušilo spojenie Viedne s bohatými banskými mestami na strednom Slovensku a územím na východe ríše. Zložitá situácia v monarchii, ktorú charakterizoval najmä mocenský zápas medzi rakúskym arcivojvodom Ferdinandom Habsburským a sedmohradským vojvodom Jánom Zápoľským a ničivé vpády tureckých vojsk, viedla k mnohým zmenám a v oblasti dopravných spojení k presunu hlavných ciest do vzdialených a tým aj bezpečnejších oblastí.

Na rozkaz panovníka Ferdinanda I. (1526-1564) začal poštmajster Matej Taxis budovať nové poštové a dopravné spojenie na trase Viedeň - Praha. Neskôr prišiel príkaz dobudovať aj južnú a východnú vetvu tejto dopravnej spojnice. Jej trasa viedla z Viedne cez Bratislavu, Trnavu, Hlohovec, Topoľčany, Prievidzu, Ružomberok, Lučivnú, Levoču, Prešov, Michalovce do Sobraniec a ďalej do Mukačeva, Debrecínu a do Hermannstadtu - dnešné Sibiu v Rumunsku.

Treťou dôležitou pozemnou komunikáciou vedúcou cez Slovensko bola Česká cesta (Via Bohemica). Starobylá obchodná cesta spájala Prahu s Budínom a prechádzala územím dnešného juhozápadného Slovenska. Bola súčasťou dlhšej európskej obchodnej cesty vedúcej od Bosporu až k brehom Atlantického oceánu. Slovenská trasa Českej cesty viedla od Štúrova (prievoz cez Dunaj) cez Dvory nad Žitavou, Nové Zámky, Galantu, Sereď, Trnavu, Trstín, Bukovú, Prievaly, Jablonicu, Senicu, Holíč a Kátov (brod cez Moravu).

Rozvíjajúci sa priemysel na území Rakúsko-Uhorska si vynútil záväzné právne predpisy aj pre oblasť pozemných komunikácií a ich údržbu. Zákon z roku 1890 rozdelil cestnú sieť na tri kategórie. V tomto období malo Slovensko 1960 km štátnych a 33.510 km župných a obecných - vicinálnych - ciest. V období 1. Československej republiky sa kategorizácia ciest nezmenila, po zrušení žúp sa župné cesty premenovali na krajinské. Malú časť bývalých župných ciest priradili postupne k štátnym cestám, rozšírila sa sieť vicinálnych ciest, cesty sa začali prispôsobovať potrebám rozmáhajúcej sa automobilovej dopravy.

V 30. rokoch 20. storočia sa objavili úvahy o vybudovaní diaľnice, ktorá by spojila oba konce republiky a tvorila by os Československa. Tento plán sa začal realizovať až po zániku ČSR a vzniku Protektorátu Čechy a Morava. V roku 1939 sa začala budovať diaľnica z Prahy do Brna, projekt sa ale nedokončil.

V roku 1945 rozhodol prezident Eduard Beneš o výstavbe diaľnice Praha - hranica so Sovietskym zväzom. O päť rokov neskôr vláda kvôli vysokým finančným nákladom výstavbu diaľnic na území Československa zastavila. O obnovení výstavby diaľnic sa rozhodlo až v roku 1966 v dôsledku veľkého nárastu počtu automobilov na cestách.

V roku 1972 prijala vtedajšia vláda ČSSR rozhodnutie o výstavbe diaľnic bez finančných limitov. V Československu sa tak mohol rozostavať celý úsek diaľnice D1, D2 Praha - Brno - Bratislava. Hlavný úsek diaľnice dobudovali v roku 1980.

V roku 1989 dali do prevádzky úsek diaľnice D1 v okolí Liptovskej Mary, úsek spájajúci Košice a Prešov a úsek Bratislava - Horná Streda.

Po vzniku SR v roku 1993 sa stalo budovanie diaľnic jednou zo spoločenských priorít. V roku 2000 bol vypracovaný nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý vláda Mikuláša Dzurindu schválila uznesením č. 162/2001 z 21. 2. 2001. V novom projekte boli definované nasledovné finančné zdroje na prípravu a výstavbu: emitovanie štátnych dlhopisov, vládne úvery od európskych rozvojových bánk a predvstupový fond EÚ - ISPA.

V nastúpenom trende budovania diaľnic pokračuje vláda premiéra Roberta Fica. Kabinet sa zaviazal, že vytvorí podmienky na výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010, urýchli ukončenie výstavby diaľnice D1 na úseku Považská Bystrica Žilina, úseku diaľnice D3 Svrčinovec štátna hranica s Poľskom, sprevádzkovanie celého ťahu R1 Trnava Banská Bystrica spolu s odstránením bodových nedostatkov na rýchlostnej komunikácií R2. Na budovanie diaľnic a rýchlostných komunikácií v SR mieni vláda využiť projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP).

Na Slovensku existujú v súčasnosti cesty prvej triedy s číslovaním od 1 po 99 s medzinárodným a celoštátnym významom, cesty 2. triedy (s číslovaním od 100 do 999) a cesty 3. triedy (číslované štvormiestnymi číslami). zdroj: Encyklopédia Slovenska. 1. zväzok A-D. Bratislava, SAV 1977.

Mičurová, Miroslava: História dopravy na Slovensku

www.vyvlastnenie.sk

databáza TASR

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  2. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  3. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  4. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  5. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  6. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  7. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  8. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  9. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  10. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 175
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 905
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 138
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 458
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 711
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 496
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 186
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 702
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 392
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 675

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poliaci vyšetrujú Štrougala. Na Slovensku sú zločiny premlčané

Poľsko rieši štyri prípady usmrtenia ľudí elektrinou na hranici s ČSSR. Na slovenskej časti hranice s Rakúskom ich zomrelo vyše štyridsať.

KOMENTÁRE

Pripomeňme si, že režim bol naozaj zločinecký

Námietka, že ÚPN v Poľsku má väčšie právomoci, je nemiestna.

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

‘Prichadite k nam‘, Slovensko chce lákať ruských turistov

Roadshow je súčasťou marketingového plánu, na ktorom pracujú spolu krajiny V4, teda Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Česká republika. Dokopy chcú tento rok minúť 315-tisíc eur.

Británii potrvá niekoľko rokov, kým sa dohodne s Úniou

Rokovania o obchode v rámci Únie sú pomerne zdĺhavé.

Chcete sa presťahovať na západ? Ubytovanie nájdete ťažko

V Trnave nie je v súčasnosti možné nájsť dostatok vhodných zamestnancov v okruhu 50 kilometrov.

Británii hrozí, že bez ľudí z Únie úroda na poliach zhnije

Krajina tak môže stratiť schopnosť dopestovať a vyrobiť vlastné potraviny.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop