BRATISLAVA. Prirodzenou motiváciou dlžníka by malo byť úplne odstrániť úrokové riziko a požičiavať si predovšetkým za fixnú sadzbu. Z tohto pohľadu je preto zaujímavé, že v súčasnosti skoro celý súkromný sektor slovenskej ekonomiky naďalej špekuluje na pohyb úrokov, upozorňuje vo svojej aktuálnej analýze hlavný ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth.
Klient štandardne nemá chcieť znášať žiadne úrokové riziko, pripomína analytik. Ak si totiž domácnosť alebo firma požičia za variabilnú sadzbu, jej náklady splácania sa môžu priebežne meniť, čo pri zvyšovaní úrokov znamená ich neočakávané zvýšenie. Na Slovensku si však napriek tomu podľa Tótha skoro každý dlžník požičiava za variabilnú sadzbu.
"Variabilná sadzba de facto znamená úplné ponechanie úrokového rizika na strane dlžníka. V minulosti to bolo dané hlavne očakávaniami poklesu úrokov slovenskej koruny v rámci prístupového procesu do eurozóny, ako aj existujúcimi rizikovými linkami bánk," približuje ekonóm.
Je však podľa neho otázne, nakoľko sa klienti v súčasnosti zamýšľajú nad schopnosťou splácať úver s variabilnou sadzbou, ak krátkodobá sadzba už nebude ako teraz 0,5 až 1 %, ale napríklad 4 %. Priemerná trojmesačná sadzba v Nemecku a Francúzsku od roku 1960 dosiahla 6,15 %, pripomína Tóth. Doterajší priemer trojmesačnej sadzby v eurozóne je síce nižší, ale stále na úrovni 3,3 %. "V súčasnosti sú sadzby tesne pod 1 %. Kde asi budú úroky o 5 rokov?," upozorňuje na záver analytik.