BRUSEL. Európska únia (EÚ) sa ešte stále nedostala z hospodárskej a ekonomickej krízy a nedá sa jasne povedať, kedy dôjde k oživeniu ekonomiky. Uviedol to dnes predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso pri prezentácii priorít, s ktorými pôjde EÚ na tohtotýždňové zasadnutie krajín G8 v talianskej L'Aquile.
"Nepadáme už síce voľným pádom, ale do konca roka sme stále na negatívnom teritóriu," konštatoval Barroso.
Boj s dôsledkami krízy bude podľa neho trvať dlhšie než kríza samotná. Európske stratégie na obdobie po kríze sa musia opierať o udržateľnosť, pričom odpoveď na krízu treba prepojiť s energetickou bezpečnosťou a "zelenými" politikami, zdôraznil predseda EK.
Okrem otázky svetovej ekonomiky sa budú lídri krajín G8 na summite zaoberať aj klimatickými zmenami, energetikou, bezpečnosťou potravín a obchodom. EÚ sa chce podľa Barrosa zasadzovať za koordinovanú medzinárodnú reakciu na spoločné výzvy súvisiace s uvedenými otázkami.
"Tohtoročný summit sa koná v období, ktoré je mimoriadne ťažké. Európa ponúkla líderstvo v oblastiach siahajúcich od dozoru nad finančnými trhmi cez udržateľnú politiku, týkajúcu sa boja proti klimatickým zmenám, až po svetový obchod. Tento summit je momentom pre ďalšiu angažovanosť a záväzky," vyhlásil Barroso, podľa ktorého je nutné čo najskôr uskutočniť reformu svetového finančného systému, prijať najdôležitejšie rozhodnutia pre boj s klimatickými zmenami a potvrdiť záväzky pre pomoc najchudobnejším krajinám sveta.
Barroso chce vyzvať krajiny G8, aby sa jasne postavili proti protekcionistickým opatreniam a aby sa vzhľadom na silný sociálny dopad krízy zameriavali na sociálnu a zamestnaneckú politiku, vrátane ochrany pracovných miest. EÚ by bola bez spoločnej meny počas krízy v ešte zložitejšej situácii. Na zaistenie finančnej bezpečnosti je podľa neho potrebné mať viacero stabilných mien.
V boji proti klimatickým zmenám chce šéf EK zdôrazniť potrebu dodržania stanovených náročných cieľov, vrátane redukcie emisií skleníkových plynov o polovicu do roku 2050 v porovnaní s rokom 1990. Rozvinuté krajiny by pritom mali byť pripravené na redukciu minimálne o 80 %.
"Ako najväčší producenti emisií majú vyspelé krajiny osobitnú povinnosť prevziať vedúcu úlohu," zdôraznil Barroso dodávajúc, že aj krajiny ako Čína, India, či Brazília sa musia podieľať na redukcii skleníkových plynov.