FRANKFURT. Americká vláda podľahla nátlaku veľkobánk. Namiesto ich poriadneho ozdravenia ich prikrmujú z daní. Pritom obyčajní obyvatelia krajiny sú bez takmer sociálneho zabezpečenia. Napísal to dnes v komentári pre nemecký denník Financial Times Deutschland nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz, profesor pre hospodárske vedy na Kolumbijskej univerzite v New Yorku.
Hoci politici zdôrazňujú svoju ochotu reformovať bankový dohľad, aby sa zabránilo opakovaniu krízy, banky nasadzujú všetky svoje sily, aby im zostal dostatočný priestor a mohli konať tak ako doteraz.
Starý systém z pohľadu bánk fungoval dobre, aj keď to isté nemožno povedať z pohľadu akcionárov. "Pri ich záchrane," napísal Stiglitz, "sa venovalo tak málo pozornosti otázke, aký druh finančného systému by sme mali mať po skončení krízy." Hrozí riziko, že systém po nej bude napokon ešte menej konkurencieschopným ako terajší. A môže sa stať, že sa banky, ktoré boli veľké aj pred krízou, a preto nemohli zbankrotovať, po nej rozdujú ešte viac.
Stiglitz nepokladá za správne, aby štát zachraňoval veľkobanky. Obamova vláda zaviedla nový koncept pre ne, ale je priveľký na finančnú sanáciu. Vláda argumentuje, že keby sa na ne uplatnili rovnaké kritériá ako na ostatné úverové ústavy, rozpútalo by sa peklo. Trhy by prepadli panike.
"Pokladám tieto hodnotenia za nesprávne," napísal Stiglitz a dodal: "Obamova vláda podľahla politickému tlaku a panike, ktorú vyvolali veľkobanky, a preto došlo k zámene a namiesto bankárov a akcionárov sa zachraňovali banky." Prepísanie pravidiel trhovej ekonomiky, že netrpia tí, ktorí spôsobili toľko strát svetovej ekonomike, ale na tom získavajú, je nielen veľmi drahé. Väčšina Američanov takýto postup považuje za hrubo nespravodlivý najmä v súvislosti s tým, ako banky miliardy, ktoré dostali na svoje oživenie a poskytovanie úverov, použili na vyplatenie si veľmi vysokých prémií a dividend. Súčasná spoločenská dohoda by sa nemala ničiť ľahkovážne.
Nová forma náhradového kapitalizmu, pri ktorom sa straty (súkromných spoločností) socializujú a zisky privatizujú, je odsúdená na neúspech. V nej niet trhovej disciplíny. Veľkobanky vedia, že môžu konať beztrestne. A pretože centrálna banka im poskytuje úvery takmer bez úrokov, majú k dispozícii kapitál v ľubovoľnom objeme.
"Niektorí," pokračoval Stiglitz, "označujú túto formu hospodárskeho režimu za 'socializmus amerického razenia'. Ale pri socializme ide o celkom normálnych ľudí. Avšak USA majú teraz milióny ľudí, ktorí stratia domy a pomoc dostanú takmer nulovú. Zamestnanci, ktorí stratia prácu, dostanú obmedzenú finančnú podporu 39 týždňov, a potom budú odkázaní sami na seba. A ak stratia prácu, väčšina z nich príde súčasne aj o zdravotné poistenie.
Namiesto toho Amerika rozšírila svoj systém poistenia pre podniky v nevídanom rozsahu: Majú ho nielen obchodné banky, ale aj investičné banky, poisťovne a teraz aj automobilový priemysel. A jeho koniec nevidno. "V skutočnosti toto nie je socializmus, ale rozšírenie systému blahobytu pre podniky. Bohatí a mocní sa obracajú, kedy sa im zachce, na vládu, aby im vypomohla, ale jednotliví ľudia v núdzi sú sociálne zabezpečení len veľmi slabo," konštatoval ekonóm.
Stiglitz tvrdí: "Tie banky, ktoré sú priveľké, musíme nechať skrachovať, rozčleniť ich. Nejestvujú nijaké fakty, ktoré by potvrdzovali, že tieto kolosy prinášajú nejaké spoločenské výhody, ktoré by zodpovedali nákladom, ktoré presúvajú na iných. A v prípade, ak ich nerozbijeme, musíme ich činnosť silno obmedziť. Nesmie sa pripustiť, že tak ako doteraz budú parazitovať na úkor iných."
Banky sú politicky mocné. Ich lobizmus funguje doteraz dobre. A teraz sa nádejajú, že ešte raz ukážu, aké je ich moc, aby mohli pokračovať v tom, čo sa im páči, bez ohľadu na riziká, aké prinesú daňovým poplatníkom a národnej ekonomike. "Nemôžeme si dovoliť, aby k tomu znovu došlo," uviedol Stiglitz.
Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.
