BRATISLAVA. Tento rok sa nezačal pre výrobcov piva najlepšie. Za prvé tri mesiace si medziročne na výrobe piva odrátali približne 12 percent. „Veľký výpadok bol hlavne v januári, a to 15 percent," povedal výkonný riaditeľ Združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták. Celkovo sa však podľa neho vyrobilo menej piva v celej Európe.
Za poklesom výroby vidí Šusták ekonomickú situáciu obyvateľstva, ale aj počasie. Tohtoročné prvé tri mesiace boli totiž o čosi chladnejšie než tie minuloročné, apríl bol zasa teplejší. Vo štvrtom mesiaci sa už pivovary dostali do výrobného plusu - asi o jedno percento.
Či však bude celý rok v rovnakom duchu, je zatiaľ otázne. Odhad spotreby piva na Slovensku však hovorí, že sme vlani vypili na osobu o vyše štyri litre piva menej než v roku 2007.
Pivo ustupuje minerálkam?
Hlavu v smútku majú zrejme najmä krčmári, a to pre krízu. „V čase krízy spotrebitelia obmedzujú svoje výdavky práve na reštaurácie a gastronómiu mimo domova," hovorí Ladislav Csengeri z prieskumnej agentúry GfK Slovakia.
Niektoré pivárne už rozdiel pociťujú. „Zaznamenali sme mierny pokles konzumácie piva," povedal majiteľ bratislavského Slovak pubu Alojz Hlina. Podľa neho však výraznejšie klesal predaj drahých destilátov a vína.
Približne 20-percentný prepad predaja piva hlási napríklad banskobystrický podnik Červený rak.
Väčšina oslovených podnikov zatiaľ nepostrehla, že by sa u nich vypilo menej piva. „Je to zhruba rovnaké, ako to bolo," hovorí majiteľ žilinskej pivárne Nosorožec.
Oslovení majitelia podnikov si zatiaľ nevšimli, že by sa návštevníci viac obzerali po nealkoholických nápojoch než po pive. Pivovary Topvar však hovoria aj o takejto vyostrujúcej sa konkurencii pre pivo. „Môže za to zmena životného štýlu, spotrebiteľského správania, ale aj väčšia ponuka rôznych nápojov," povedala hovorkyňa firmy Drahomíra Mandíková.
Tento trend do istej miery nahráva aj nealkoholickému pivu. Jeho predaj sa podľa Dušana Viszta, marketingového riaditeľa spoločnosti Heineken, zvýšil za posledné roky až štvornásobne.
Topvar zasa vraví, že pivári prechádzajú na slabšie pivá. „Preferencie sa posúvajú od ležiakov vyššej stupňovitosti k menej alkoholickým pivám. Aj za tým je údajne snaha ľudí o zdravší životný štýl. Voľbu spotrebiteľov ovplyvňuje aj to, že desiatka je lacnejšia ako dvanástka," hovorí Mandíková.
Pomôcť môže leto
Analytik agentúry Terno Ľubomír Drahovský tvrdí, že na spotrebu piva vplýva veľa faktorov. „Menej piva sa pije v mestách, viac na vidieku. Na spoločenských stretnutiach sa začínajú presadzovať skôr nesýtené nápoje. Ďalším faktorom je znížená kúpyschopnosť obyvateľstva," hovorí Drahovský.
Tam, kde je vyššia nezamestnanosť, ľudia podľa analytika obchodu častejšie uprednostnia návštevu potravín pred pohostinstvom a „fľašku piva vypijú radšej rovno pred obchodom".
Pivovarníci či združenie výrobcov piva však vidia svoju budúcnosť ružovejšie. „Dno sme asi už dosiahli. Tento rok sa zrejme skončí stabilizáciou na úrovni minulého roka," povedal Šusták. V rast trhu verí aj Viszt, kľúčom k tomu je však teplé leto: „Bude to závisieť hlavne od počasia. Teplé letné mesiace dokážu urobiť aj 40 percent predaja".
Celková spotreba piva u nás síce klesá, ale plechovky a fľaše kupované v obchodoch sú čoraz obľúbenejšie.
BRATISLAVA. Plechovkám a fľašiam dávajú konzumenti piva na Slovensku čoraz častejšie prednosť pred návštevou pohostinstva. Ak sa pred tromi rokmi pivo zo sudov podieľalo na celkovom predaji u nás 43 percentami, vlani to už bolo len 37 percent.
Zvýšenie predaja piva si pochvaľujú obchodné reťazce. „Zaznamenali sme ho vo všetkých druhoch balení. Sme už nad pôvodne plánovanými číslami," povedal hovorca Kauflandu Martin Gärtner. Záujem o značky závisí podľa neho od akcií.
Nárast predaja piva zaznamenali aj reťazce Lidl a Tesco. „Dobre sa predáva pivo v plechovkách a PET fľašiach, kde predaj stúpol o vyše 25 percent," povedala hovorkyňa Tesca Oľga Hrnčiarová.
Mierny nárast spotreby piva v roku 2008 oproti predchádzajúcemu roku potvrdzuje aj prieskum GfK Slovakia. Vlani totiž podľa neho členovia domácností u nás vypili 1,286 milióna hektolitrov piva, rok predtým to bolo 1,27 milióna hektolitrov.
Tento rok pritom podľa agentúry GfK nemusí byť pre reťazce v predaji piva taký dobrý ako minulý. Pivo zdraželo, a to by mohlo mať na jeho predaj rovnako negatívny vplyv ako zvýšenie spotrebnej dane v roku 2003.
„Ceny sme upravovali v marci tohto roka a to v priemere o 6,3 percenta," povedala hovorkyňa spoločnosti Pivovary Topvar Drahomíra Mandíková. Šesť až sedem percent pridala k cenám v marci aj spoločnosť Heineken.
Na západe a v strede Slovenska stúpa záujem o kúpu vína. Na východnom Slovensku predaj skôr klesá.
BRATISLAVA. Naši spotrebitelia si začínajú vychutnávať víno. Vo väčšom počte chodia do vinoték a za dobrú značku si radi priplatia. Tento trend vo väčšine regiónov neovplyvnila ani kríza. Väčšina z oslovených výrobcov a predajcov potvrdila, že im rastie alebo minimálne neklesá predaj vína. Nie všade je však situácia rovnaká. Priaznivá je hlavne na západe a v strede Slovenska, menej už na východe.
Predaj ťahajú degustácie
„Nárast predaja je 200 percent," vraví Daniel Špoták z Vinotéky pod Hradom v Bratislave. Vysvetľuje, že napriek kríze ľudia chcú ešte trošku míňať: „Nemíňajú na drahé veci, ale kupujú všetko, čo je na zábavu, víno nevynímajúc."
Zvýšený záujem o víno potvrdzujú aj ostatní obchodníci. „Zaznamenávame oveľa viac nových zákazníkov," povedal vincúr Vladimír Mrva. Väčšina oslovených majiteľov vinoték odhaduje asi desaťpercentný nárast záujmu o víno. „Je to päť až desať percent mesačne," spresňuje Martin Majdlen z vinotéky Južanka v Trenčíne. Michal Lekýr z vinotéky Bojnický vínny dom v Bojniciach vysvetľuje, že za zvýšeným záujmom o vína z vinoték je aj osveta a pravidelné mesačné degustácie.
Menej optimistickí sú však vinári na východe. Pokles potvrdili majitelia niektorých vinoték v Prešove a Košiciach. „Predaj vína klesá," priznal vincúr Jaroslav Macík z Trebišova.
Potrpíme si na kvalitu
Spotrebu vína sprevádza aj ďalší fenomén. „Ľudia chápu, že kvalita niečo stojí," vysvetľuje Michal Heinz z vinotéky Somelier v Banskej Bystrici.
Napriek kríze sa zvyšuje aj priemerná cena jednej kupovanej fľaše vína. V banskobystrickej vinotéke Somelier stúpla zo šesť na sedem eur, vo všeobecnosti sa pohybuje od 6 do 12 eur. „Zákazníci, ktorí majú radi kvalitnejšie vína, až tak nepozerajú na cenu," vraví na základe vlastných skúseností Lekýr. Majdlen podotýka, že to vidno napríklad na vínach, ktoré stoja okolo 20 eur.
Mierne sa mení aj preferencia vín. „Veľmi populárne sú ružové vína," hovorí Mrva. Do popredia sa dostáva aj červené víno Rulandské modré.