BRUSEL. Celková čistá pomoc pre finančné inštitúty Európskej únie (EÚ) môže v prípade realizácie najpesimistickejšieho scenára dosiahnuť až 16,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) bloku, ako dnes uviedla Európska komisia (EK) vo svojej výročnej správe venovanej verejným financiám.
Nenávratné fiškálne náklady na pomoc finančnému sektoru únie však môžu predstavovať iba 2,7 % HDP v prípade najoptimistickejšieho scenára.
Počas 49 finančných kríz, ktoré sa od roku 1970 objavili po celom svete, čisté fiškálne náklady na to, aby sa bankový systém vrátil do normálu, v priemere predstavovali 13 % HDP, tvrdí EK. V niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách však dosiahli až 50 %.
Správa prichádza v čase, keď EÚ zažíva najhorší pokles ekonomiky od 2. svetovej vojny. Príčinou recesie je globálna finančná kríza spôsobená kolapsom amerického trhu hypoték pre menej bonitných klientov.
Šestnásť krajín eurozóny doteraz schválilo pomoc pre bankový systém regiónu, ktorá zodpovedá 36,5 % HDP, pričom použité boli prostriedky zodpovedajúce iba 11,1 % HDP, ako uvádza EK. Schválená vládna pomoc pre bankový systém v celej únii predstavuje 43,6 % HDP, pričom zatiaľ bolo použitých iba 12,8 %.
Schválená pomoc má formu kapitálových injekcií, garancií záväzkov, výkupu toxických aktív a prísunu likvidity pre banky a podpory ich financovania.
Časť zo schválenej pomoci sa nikdy nepoužije a časť z použitej pomoci sa vráti. Skúsenosti z minulosti však ukazujú, že miera návratnosti dosiahla menej ako 20 % použitých hotovostných prostriedkov. Minulé krízy v rôznych častiach sveta tiež naznačujú, že daňoví poplatníci nesú menšie náklady, ak sú opatrenia na stabilizáciu finančného sektora rýchle, komplexné a majú širokú politickú podporu, dodala EK.
Kríza podľa EK tiež prispeje k výraznému zvýšeniu verejného dlhu EÚ, ktorý by mal v budúcom roku vyskočiť v porovnaní s rokom 2007 o 21 percentuálnych bodov na 79,4 % HDP. Príčinou je podpora pre banky a fiškálne stimuly.
Informovala o tom agentúra Reuters.