BRATISLAVA. Ropa sa znovu rozbehla neuveriteľným tempom. Od začiatku roka, keď stál barel (159 litrov) tejto suroviny zhruba 40 dolárov, zdražela takmer o 70 percent. Včera sa predávala už za vyše 70 dolárov.
Keďže väčšinu „čierneho zlata" spotrebúvajú USA (až štvrtinu spotreby sveta), Európska únia a Japonsko, mohlo by to naznačovať, že za stúpajúcou cenou sa skrývajú dobré vyhliadky pre tieto ekonomiky, a tým aj koniec hospodárskej krízy. To by bola dobrá správa aj pre Slovensko, keďže naša ekonomika je závislá od toho, koľko výrobkov v zahraniční predáme.
Strach z dolára a inflácie
Nič také sa nedeje. Medzi analytikmi je zhoda v tom, že za drahou ropou sú špekulanti, nie stúpajúci dopyt najväčších svetových ekonomík. Špekulanti sa snažia popri akciách nájsť v rope investičnú príležitosť, ktorá by ochránila ich peniaze pred znehodnotením.
To im spôsobuje prepadávajúci sa dolár. V budúcnosti by sa k nemu mohla pridať aj inflácia. Niektorí investori sa boja, že by sa mohla v nasledujúcich mesiacoch stať svetovým problémom, najmä pre masívne výdavky, ktorými sa vlády po celom svete snažia riešiť svetovú ekonomickú krízu.
Obeťami ropných špekulácií sa stávajú ľudia a firmy. Pre hry špekulantov totiž v čase krízy, keď väčšine z nich klesajú zárobky a zisky, musia za dopravu platiť viac.
Drahá ropa totiž so sebou ťahá nahor pohonné látky, najmä benzín. Od začiatku roka u nás podľa natankuj.sme.sk zdražel napríklad benzín Natural 95 o vyše 14 centov (4,20 koruny) na 1,134 eura (34,20 koruny) za liter. Ak by sa ropa znovu dostala na 100 dolárov za barel, pohonné látky by zdraželi o ďalších 10 až 20 centov za liter.
Špekulantov za drahou ropou vidí ekonóm českej ČSOB Petr Dufek. „Ťažko sa dá hľadať dôvod, ktorý by ospravedlňoval vzostup ceny ropy nad 70 dolárov v čase, keď svetová ekonomika prežíva najťažšiu krízu od druhej svetovej vojny a dopyt po väčšine tovarov a služieb padá."
Nespoľahlivý navigátor
Prudké zdraženie ropy podľa Dufeka ani zďaleka nenaznačuje, že firmy vo svete majú zákazky a rozbiehajú výrobu. „Nevidím zatiaľ žiadny náznak oživenia ničoho a nikde, takže za vzostupom ropy by som nevidel pozitívne očakávania ďalšieho vývoja ekonomiky."
Stovka tento rok asi nebude
Analytik Patria Finance Tomáš Vlk síce pripúšťa, že nárast cien ropy by mohol naznačovať, že najhoršia časť krízy je už za nami, no aj podľa neho ceny ropy stúpajú až príliš. „Nemyslím si, že vývoj cien ropy naznačuje prudké odrazenie sa od dna v prípade svetovej ekonomiky. Ropa nie je spoľahlivý ukazovateľ, ktorý by mohol predpovedať jej vývoj," povedal. Podľa neho dnešná situácia na trhu s ropou potvrdzuje, že jej rekordy z vlaňajška, keď sa cena blížila k 150 dolárom za barel, boli „predovšetkým dielom špekulácií".
Ekonómka Next Finance Markéta Šichtařová si myslí, že ak by sa „svetová ekonomika mala oživiť a spotreba ropy v Číne vrátiť do starých koľají", cena ropy stúpne opäť nad 100 dolárov za barel a postupne bude „poškuľovať po nových rekordoch".
Ak by k takému zdraženiu prišlo príliš skoro, mohlo by to udusiť prvé náznaky toho, že svetová kríza sa končí. „Zdraženie komodít, ak by bolo motivované finančnými investormi, a nie priemyselným dopytom, môže byť spolu s nárastom úrokových sadzieb povestným jarným mrazom, ktorý môže zničiť prvé ratolesti signalizujúce koniec svetovej recesie," povedal ekonóm Volksbank Vladimír Vaňo.
To si uvedomujú aj šejkovia v ropnom karteli OPEC, ktorým by predĺženie svetovej recesie ukrojilo miliardy z ich ziskov. Hoci sa niektorí z nich vyhrážajú, že nebudú produkovať viac ropy, kým nebude stáť viac ako 90 dolárov, realita je iná. V máji sa napriek týmto vyhrážkam produkcia ropy zvýšila asi o 1,5 percenta.
Zdá sa, že sto dolárov za barel ropa tento rok nezlomí. Zdražovanie pohonných látok by sa po lete mohlo zastaviť. „Cena nad 100 dolárov by pre ropu mala byť bežná do roku 2015. Výkyvy nad túto hranicu však prídu už skôr," povedal Vlk. Reálna by podľa prieskumu Bloomberg mala byť na konci roka cena asi 63 dolárov za barel.
