HAMBURG. Vozili sa ním cez kontinent králi, diplomati, podnikatelia, dobrodruhovia, špióni i kurtizány. Orient Expressu dopomohla k sláve aj britská autorka kriminálnych románov Agatha Christie. Urobila ho dejiskom jedného zo svojich početných príbehov. Časom však Orient Express stratil nielen svoju slávu, ale aj časť trasy.
Druhý jún 2009. Súprava Orient Expressu na sklonku trochu dusného dňa stojí ticho na 19. koľaji hlavnej stanice vo Frankfurte nad Mohanom. Jeden Číňan ťažkopádne nastupuje do matne modrého vagóna, objavuje sa v jedálenskom vozni za oknami, ktoré skrášľujú polyesterové záclonky. Na stoloch stoja vázičky s umelými kvetmi.
Cestujúca s unavenou tvárou posúva chodbičkou nabité tašky. Keď sprievodca presne o 20. hodine zapíska, nástupište je smutno pusté. Niet vreckoviek ani klobúkov. Vôbec nikto nekýva odchádzajúcej súprave. Od začiatku je celkom jasné: V tomto vlaku do Budapešti sa nijaká vražda nestane. Azda.
Ale na sto percent je isté, že je to Orient Express. Uvádza to cestovný poriadok. Neskôr to potvrdil trochu vzdorovito aj sprievodca.
Orient Express sa vydal prvýkrát na cestu naprieč Európou smerom na Orient 5. júna 1883. Dlhé roky bol legendou. Kto sa považoval za niekoho, cestoval ním. Kto si to nemohol dovoliť, a takých bola väčšina, nepatril do smotánky.
Prvých takmer šesť rokov sa končila cesta Orient Expressu v Bukurešti. Až od 1. júna 1889 pokračoval do Konstantinopolu, hoci posledný úsek z Bulharska do cieľovej stanice ho prevážali na lodi. Od roku 1921 jazdil pod názvom Simplon-Orient-Express po trase cez Švajčiarsko a Taliansko. Z Paríža Orient Express naposledy vypravili do Istanbulu začiatkom júna 1977. V súčasnosti začína v Štrasburgu a vo Frankfurte a cez Viedeň prechádza do cieľovej stanice Budapešť. Z francúzskej a nemeckej časti rýchlika sa vytvára ucelená súprava v Karlsruhe. Rýchlik potom zanecháva niektoré vozne vo Viedni, do Budapešti prichádza už len s pár vagónmi.
K vraždám v Orient Expresse dochádzalo zriedka. Ich obeťami, ktoré vzbudili veľkú pozornosť, sa stali francúzsky vyslanec a americký vojenský pridelenec. Ale nebolo si ich ťažko predstaviť viac; rovnako ako divoké prenasledovanie z vagóna do vagóna, alebo aj na nich, pochybné obchody a korenisté aféry. Cesta trvala štyri dni, expresný rýchlik prechádzal územím siedmich štátov, veľké hostiny, krátke noci v nádhere z teakového dreva, plyšu a mramoru. Vyberaná spoločnosť, ktorá sa pohybovala vo vyberanom priestore. Jej potenciál odhalila nielen britská autorka kriminálnych románov. Ale jej patrí prvenstvo.
Rovnorodá spoločnosť cestuje Orient Expressom aj v súčasnosti. Dvere na prázdnom spacom vozni neustále drkocú. Na konci chodby sa Turkyňa a Nemec dohodli na samostatných kupé. Vo vedľajšom vagóne sa háda anglický pár, ticho ale s veľkou zdržanlivosťou, aká sa len dá dosiahnuť na dvoch štvorcových metroch. Rakúšan so škaredým výrazom tváre a v ošúchanej vetrovke si prezerá časť spacieho vozňa deluxe. Určite v nej neprespí.
Sprievodca, pán Motal, máva službu v tomto vlaku už 22 rokov. Vtedy, keď začínal, nebolo už ani plyšu, ani teakového dreva, ani mramoru. Pôvodné vagóny Orient Expressu získal podnik, ktorý začal organizovať zájazdy po európskych tratiach. Trasu Orient Expressu skrátili. Teraz sa však dá jazdiť po originálnej trase z Paríža do Istanbulu, ale štyrmi rýchlikmi: Paríž-Štrasburg, Štrasburg-Viedeň, Viedeň-Belehrad a Belehrad-Istanbul. Ale jazdí aj rýchlik Paríž-Mníchov-Budapešť-Bukurešť-Istanbul. Existuj aj trasa Paríž-Zürich-Belehrad-Istanbul. Ale to už nie sú Orient Expressy.
Rýchlik mával rozličné trasy. Menili sa podľa toho, ktorej železničnej spoločnosti patril, podľa vojen, ktoré sa odohrávali na území medzi jeho východiskovou a konečnou stanicou, ale aj podľa želania cestujúcich.
Prvý legendárny Orient Express sa vydával na cestu z Paríža cez Viedeň do Budapešti, Bukurešti a napokon aj do Konstantinopolu. Orient Express viezol Európanov ako jednu rodinu cez Európu dávno predtým, ako sa na jej území zrušila väčšina štátnych hraníc.
Priatelia Orient Expressu hovoria, že ho zahubili lietadlá. Rýchlik prežil nútenú prestávku spôsobenú prvou svetovou vojnou. Tá zmenila hranice štátov a trasy, po ktorých jazdil. Prežil aj druhú svetovú vojnu. Prerazil aj železnú oponu, hoci jeho sláva už dávno bledla. Zmenilo sa zloženie cestujúcich. Časom sa začali k nemu pripájať aj vagóny tretej triedy. Nimi začali cestúvať gastarbajtri na Západ. V 70. rokoch, keď prestal vychádzať na trasu z Paríža, sa jeho osud zvrtol. Smerom na východ síce ešte stále jazdí Orient Express, ale so svojím predchodcom mal už spoločný len názov. A odvtedy bojuje o svoje malé miesto v cestovnom poriadku železníc.
Informoval o tom nemecký denník Die Welt.
