BRATISLAVA. Spoluautorka myšlienky regulácie marží obchodných reťazcov Zdenka Kramplová z ĽS-HZDS odmieta tvrdenia šéfa Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR (ZOCR) Pavla Konštiaka, že novela zákona o cenách by bola zásahom do slobody trhovej súťaže. Ako uviedla vo svojom stanovisku, úlohou predkladaného zákona je napraviť deformácie obchodných podmienok, ktoré vznikli práve zneužitím dominantného pôsobenia obchodných reťazcov. Podľa Kramplovej by schválenie návrhu neznamenalo ani zvýšenie spotrebných cien potravín, ako to tvrdí ZOCR. "Odpoveď je jasná - trh to nedovolí. Ak by obchodné reťazce zvýšili ceny potravín, nákupná horúčka sa znova presťahuje za hranice Slovenska, vyľudní naše supermarkety. Trh ich znova prinúti tieto ceny znížiť, ako tomu bolo v posledných týždňoch," konštatuje poslankyňa.
Kramplovej sa nepozdávajú ani Konštiakove argumenty, že stanovenie maximálnej marže na úrovni 20 % by znamenalo najmä zníženie cien alkoholu. Alkohol podľa nej tiež patrí medzi potraviny a aj v jeho prípade platia zákony trhu. "Ak pán Konštiak tvrdí, že schválením zákona a stanovením maximálnej dvadsaťpercentnej marže by sa znížila jeho cena, čo na to zákazníci? Môže sa stať, že za nákupom alkoholu začnú prichádzať práve na Slovensko, čo by v konečnom dôsledku znamenalo viac financií do štátneho rozpočtu. Ale opakujem, či sa zníži cena alkoholu a či sa zvýši cena iných komodít, nie je prioritou predkladaného zákona," uvádza Kramplová s tým, že hlavnou prioritou je prinavrátenie prirodzeného trhového prostredia, prirodzenej konkurencie a postihovanie "veľkých, ktorí trh zdeformovali."
Návrh poslankyne ĽS-HZDS Zdenky Kramplovej na obmedzenie obchodnej marže väčších predajcov potravín si však zrejme podporu vládneho kabinetu nezíska. Ministerstvo financií ho totiž na rokovanie vlády predkladá s návrhom komuniké, podľa ktorého kabinet s návrhom novely zákona o cenách nesúhlasí. Cieľom poslaneckého návrhu Kramplovej má byť pritom obmedzenie výšky obchodnej marže pre maloobchodníkov pri predaji potravín, ktorých obrat dosiahol v predchádzajúcom účtovnom období minimálne 50 mil. eur, na maximálne 20 %.
Kramplová chce týmto návrhom docieliť, aby konečné ceny potravín odrážali skutočné nákupné ceny. Upozorňuje pritom na skutočnosť, že práve väčší predajcovia potravín tlačia na dodávateľov, aby znižovali svoje ceny a tiež ich nútia pre umiestnenie výrobkov v ich obchodoch poskytovať určité ďalšie plnenia. "Keďže štandardné prostriedky ochrany hospodárskej súťaže sa ukázali ako nedostatočné na riešenie týchto vzťahov, navrhuje sa limitovať zákonom maximálnu výšku obchodnej marže potravín, ktorá sa bude odvíjať od skutočnej nákupnej ceny, teda od nákupnej ceny po zohľadnení požadovaných plnení," konštatuje sa v dôvodovej správe k návrhu. Kramplová pritom navrhuje účinnosť novely od 1. augusta tohto roka.
Rezort financií, do ktorého kompetencie zákon o cenách spadá, však s Kramplovej návrhom zásadne nesúhlasí. Za hlavný dôvod pritom vo svojom stanovisku ministerstvo uviedlo, že poslankyňa ĽS-HZDS v návrhu neuvádza a nezdôvodňuje predpokladané finančné dôsledky takéhoto kroku na rozpočet verejnej správy. "Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo úhradu úbytku príjmov. Nie je možné súhlasiť s konštatovaním v doložke vplyvov, že navrhovaná novela zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov," konštatuje ministerstvo financií. Navyše, uvedenej problematike sa podľa ministerstva financií venuje zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. V tejto súvislosti je preto v návrhu vládneho uznesenia ministrovi hospodárstva uložená úloha predložiť na rokovanie vlády do konca októbra tohto roka návrh novely zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch na riešenie problematiky nepriameho znižovania cien, za ktoré dodávatelia dodávajú potraviny obchodným reťazcom.