Ministerstvo dopravy hovorí o „záložných riešeniach“, ako financovať výstavbu diaľnic. Použiť by sa mohli dlhodobé zdroje, ktoré spravujú DSS v druhom pilieri. Cestu k nim komplikuje nielen nezáujem vlády, ale i júlová novela dôchodkového zákona.
BRATISLAVA. Ak sa nepodarí zohnať peniaze na výstavbu rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami zo súkromných zdrojov, ministerstvo dopravy siahne po eurofondoch. To by však bolo na úkor iných projektov, ktoré sú v rámci operačného programu doprava. A prispieť by musel aj štát.
Alternatívne riešenie má ministerstvo pre prípad, že súkromní koncesionári vedení francúzskou spoločnosťou Vinci nezískajú od bánk na výstavbu R1 900 miliónov eur (27 miliárd korún) do konca júna. Situácia na finančných trhoch stále nie je priaznivá a zohnať 30-ročné peniaze je nemožné. Banky sa do financovania diaľničných projektov nehrnú.
Ďalších 2,4 miliardy eur (72 miliárd korún) potrebuje získať konzorcium vedené francúzskou Bouygues na výstavbu 75 kilometrov severnej D1. Čas na to má do konca októbra.
Ponuka platí
Ešte pred tromi mesiacmi prišli dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) s ponukou investovať do diaľnic časť súkromných penzijných úspor, ktoré spravujú. To bola ich odpoveď premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý ich vyzval, aby navrhli, ako chcú pomôcť slovenskej ekonomike v čase krízy. Ten to však vtedy zamietol.
„Záujem by sme mali stále. Zatiaľ nás však na rokovanie nikto nevyzval," povedal včera šéf VÚB Generali DSS Viktor Kouřil.
DSS vedia presne aj to, koľko by vedeli dať na výstavbu diaľnic. Mohlo by to byť aj 30 percent z majetku, ktorý v dôchodkových fondoch spravujú. „Odhadom 660 miliónov až miliarda eur," povedal Kouřil.
Možnosť, že na veľké infraštruktúrne investície požičajú ľudia, ktorí si sporia na dôchodok v druhom pilieri, je však zatiaľ iba teoretická. V súčasnosti o nej neuvažuje ani ministerstvo financií.
„V každom prípade by si to vyžiadalo zmenu legislatívy. Okrem toho by bolo potrebné zistiť spôsob, akým by to bolo najvýhodnejšie, či by šlo o úver, alebo by sa emitovali dlhopisy. To nie je také jednoduché," povedal včera hovorca ministerstva Miroslav Šmál. Stanovisko ministra dopravy Ľubomíra Vážneho sa nám včera nepodarilo získať.
Komplikácie
S tým, že by to nebolo celkom jednoduché, súhlasí aj šéf Asociácie DSS Peter Socha. Dôchodkový zákon totiž prísne upravuje, kam môžu DSS investovať. Navyše od júla platí novela dôchodkového zákona, ktorá zavádza pre sporiteľov v druhom pilieri určité záruky. Po odrátaní poplatkov by na dôchodkovom účte mali mať od júla vždy aspoň to, čo naň odviedli. Ak by hrozilo, že to tak nebude, dôchodkové spoločnosti musia dorovnať stratu aj zo svojho majetku. Takémuto scenáru sa DSS chcú vyhnúť. Preto nechcú investovať rizikovo alebo dlhodobo.
Výnosy dôchodkových spoločností sa budú porovnávať za šesťmesačné obdobie. To je príliš krátky čas na to, aby DSS investovali rizikovejšie alebo do dlhopisov s dlhšou lehotou splatnosti.
Analytik inštitútu INEKO Peter Goliaš si myslí, že riešením by mohla byť emisia vládnych dlhopisov určených na výstavbu diaľníc. Ak by to bolo pre DSS výhodné, takéto dlhopisy by nakúpili, no nebola by to ich povinnosť. Ako by sa zhodnotili dôchodkové úspory, by záviselo od výnosu štátnych dlhopisov.
Kouřil to spresňuje - mohli by to byť napríklad päťročné dlhopisy so zárukou vlády, ktoré by neboli verejne obchodovateľné. DSS by sa tak vyhli riziku, že by sa ich cena mohla na sekundárnom trhu príliš hýbať.
Dôchodkové spoločnosti aj dnes investujú do štátnych dlhopisov. Zákon im dovoľuje, aby to bolo najviac 50 percent majetku dôchodkového fondu. V niektorých fondoch sa k tejto hranici už dávnejšie priblížili.
Bývalý ekonóm Svetovej banky Anton Marcinčin si myslí, že by sa o tom malo začať debatovať. „Otázne však je, či by sa tým nezmenila samotná podstata dôchodkového sporenia."
