BRATISLAVA. Greenpeace a ďalšie ochranárske združenia podľa Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS) nevidia reálne rozvoj jadrovej energetiky vo svete. "Z posledného vyhlásenia ochranárskych organizácií, že výhodnosť jadra je iba mýtom, vzniká vážna pochybnosť, s akými informáciami narábajú," upozorňuje v stanovisku JAVYS jej hovorca Dobroslav Dobák.
Reaguje tak na utorkové vyjadrenia environmentálnych organizácií Greenpeace a NIRS/WISE. "Informácie o takzvanej nukleárnej renesancii, o ktorej počúvame na každom kroku, sú nepodložený výmysel. Trend využívania jadrovej energetiky vo svete je klesajúci a nie narastajúci," upozornil pred dvoma dňami na tlačovej konferencii Michael Mariotte, americký protijadrový aktivista z organizácie NIRS (Nuclear information and resource servis).
JAVYS však pripomína, že len podľa oficiálne prístupných informácií by sa malo v nasledujúcich 15 rokoch vo svete postaviť alebo rozostavať približne 400 jadrových blokov. "Ak sa pozrieme na vyspelé krajiny, akými sú napríklad USA, Francúzsko, Veľká Británia, Japonsko alebo Rusko, vidíme podstatne širšie chápanie postavenia a významu jadrovej energetiky, ako o tom zmýšľa Greenpeace," pripomína Dobák. Svoj postoj podľa neho v súčasnosti prehodnocujú aj mnohé krajiny, ktoré pôvodne zmrazili využívanie jadra na energetické účely.
"V tomto kontexte znie prinajmenšom veľmi zvláštne a trochu aj nezodpovedne vyhlásenie, že jadrová renesancia je iba mýtom. V období, keď pociťujeme klimatické zmeny na vlastnej koži a environmentálne aspekty výroby elektriny sú spolu s bezpečnosťou dodávok energií prvoradé, vyznieva snaha ochranárskych organizácií kontraproduktívne," zdôrazňuje Dobák.
Ďalším veľkým nevyriešeným problémom je podľa environmentálnych organizácií rádioaktívny odpad, ktorý atómové elektrárne produkujú. "Ani po viac ako 50 rokoch od zrodu jadrovej energetiky si vedci neporadili s riešením využitia alebo aspoň trvalého uskladnenia rádioaktívneho odpadu," upozornil v utorok Mariotte.
Podľa JAVYS, ktorý má na starosti aj spracovanie, prepravu a uskladňovanie rádioaktívnych odpadov, je však táto kritika neadekvátna a napríklad aj Slovensko je príkladom zvládnutia problematiky rádioaktívnych odpadov. "Situácia v tejto oblasti sa za posledných 20 rokov významne zlepšila. Našli sa a aplikujú sa také technologické riešenia, ktoré vyhovujú najprísnejším kritériám," zdôrazňuje Dobák.
