BERLIN. Nekonvenčné opatrenia v oblasti menovej politiky, ktoré realizujú hlavné svetové centrálne banky, môžu hospodársku krízu skôr prehĺbiť ako zmierniť, tvrdí nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Táto tvrdá kritika politiky amerického Federálneho rezervného systému (Fed), Anglickej národnej banky (BoE) a Európskej centrálnej banky (ECB) je o to prekvapivejšia, že prichádza od Merkelovej, ktorá zo zásady, tak ako väčšina nemeckých politikov, nikdy nekomentuje menovú politiku.
"To, čo robia ostatné centrálne banky, treba zmeniť. Som veľmi skeptická, čo sa týka významu opatrení Fed a spôsobu, akým Anglická národná banka vyryla svoju ryhu v Európe," povedala Merkelová na konferencii v Berlíne. "Dokonca aj Európske centrálna banka sa nákupom krytých dlhopisov trochu sklonila pod medzinárodným tlakom."
Nemecká kancelárka dodala, že centrálne banky sa musia vrátiť k nezávislej a rozumnej menovej politike. "Inak sa za 10 rokov vrátime tam, kde sme teraz."
Rozhodnutie Merkelovej ignorovať jedno zo základných pravidiel nemeckých politikov rešpektujúcich nezávislosť centrálnej banky, totiž nepísaný zákaz komentovať menovú politiku, signalizuje, že Berlín je stratégiou ECB podstatne viac znepokojený, než sa doteraz predpokladalo. Nemecko tvrdí, že centrálne banky by sa mali snažiť opätovne vstrebať obrovskú likviditu, ktorú naliali na trhy a obáva sa dlhodobého inflačného potenciálu mimoriadne uvoľnenej menovej politiky.
Snahy ECB sa sústreďovali na poskytovanie neobmedzenej likvidity bankovému systému eurozóny počas stále sa predlžujúceho obdobia. V máji však nasledovala Fed a BoE a ohlásila program výkupu aktív, ktorý má pomôcť k stabilizácii trhu. ECB informovala, že sa predbežne dohodla na nákupe krytých dlhopisov v celkovej hodnote 60 miliárd eur (1,81 bilióna Sk). Tieto dlhopisy vydali banky a sú kryté úvermi verejného sektora alebo hypotékami.
Rada guvernérov ECB schválila nákup aktív až po mimoriadne dlhom a rušnom rokovaní. Rada vraj na svojom májovom stretnutí diskutovala o programe nákupu aktív až v hodnote 125 miliárd (3,77 bilióna eur), ktorý by zahŕňal aj iné aktíva privátneho sektora. Nakoniec sa však dohodla iba na nákupe krytých dlhopisov.
Člen Rady guvernérov a guvernér Bundesbank Axel Weber patrí medzi tých, ktorí pochybujú o správnosti priamej intervencie na finančných trhoch. Nevynechá tiež prakticky žiadnu príležitosť na to, aby varoval, že menové stimuly treba obmedziť okamžite po oživení ekonomiky.
Detaily programu nákupu aktív by mala Rada guvernérov ECB zverejniť po svojom štvrtkovom zasadnutí. Vo všeobecnosti sa očakáva že Rada vo štvrtok ponechá základnú úrokovú sadzbu v eurozóne na rekordne nízkej úrovni 1 %.
Informoval o tom britský denník Financial Times.