BRATISLAVA. Serióznu analýzu doteraz prijatých vládnych protikrízových opatrení bude možné urobiť ku koncu tohto roka. V utorok večer to v rámci diskusie Konzervatívneho klubu na tému Finančná kríza a Slovensko uviedol štátny tajomník ministerstva financií František Palko.
Zavedené opatrenia, či už ide o podporu zamestnanosti, podnikateľského prostredia alebo prípravu veľkých verejných investičných projektov, je totiž podľa neho možné zhodnotiť až potom, keď sú nielen adaptované v ekonomike, ale je už možné kvantifikovať aj ich prínosy. "Myslím si, že ku koncu tohto roka bude možné urobiť celkom serióznu analýzu a zhodnotenie tých opatrení, ktoré budú spustené, aplikovateľné a budú prinášať výsledné efekty," konštatoval Palko.
Podľa ekonóma Konzervatívneho inštitútu Petra Gondu sa však slovenská vláda len snaží vytvárať dojem, že prijímané opatrenia sú účinné lieky proti kríze, pričom ich negatíva prevažujú nad pozitívami. "Za tieto opatrenia draho zaplatíme, čiastočne dnes a ešte viac v budúcnosti, a to tak finančne, ako aj nefinančne," upozornil analytik. Spoločným menovateľom týchto opatrení totiž podľa neho nie je dlhodobé zmiernenie dosahov krízy, ale len deklarácia akcieschopnosti zo strany vlády vo forme krátkodobých, dočasných a selektívne zameraných vládnych stimulov dopytu, ktoré pomôžu niektorým a len dočasne, a to na úkor poškodenia všetkých ostatných.
Opatrenia, ktoré by vláda v čase krízy mala prijímať, vidí analytik M.E.S.A. 10 Ján Marušinec v dvoch rovinách - ako krátkodobé a dlhodobé. V krátkom období, kým začne slovenská ekonomika opäť rásť, by sa mal kabinet podľa neho sústrediť na to, aby zmiernil sociálno-ekonomické dopady krízy na najohrozenejšie skupiny obyvateľov.
Druhým dôležitým druhom vládnych rozhodnutí, ktoré si súčasné obdobie vyžaduje, je však prijímanie dlhodobých opatrení. "Ide o opatrenia, ktoré by stimulovali nové investície a rast zamestnanosti. Môže to byť napríklad aj liberalizácia na trhu práce a prílišné nezvyšovanie minimálnej mzdy," doplnil Marušinec.
