BRATISLAVA. Pre tri úseky rýchlostnej cesty R1 od Nitry po Tekovské Nemce vláda doteraz nevidela inú alternatívu ako výstavbu formou verejno-súkromného partnerstva (PPP). Koncom mája však Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v Európskom vestníku zverejnila predbežné oznámenie o tom, že na časti cesty od Nitry po Tekovské Nemce plánuje vyhlásiť verejné obstarávanie.
Ministerstvo dopravy tvrdí, že ide len o „záložné riešenie". Prichádzalo by do úvahy vtedy, keby víťazné konzorcium nezohnalo úvery, lebo banky v dôsledku krízy sú opatrné a financujú len tie najbezpečnejšie projekty. „Alebo by prišlo s podmienkami, ktoré by boli pre štát neúnosné," povedal hovorca rezortu Stanislav Jurikovič.
Štát už na R1 podpísal zmluvu so spoločnosťou Granvia, ktorú založili firmy ABN Amro Highway a Vinci Concessions. Granvia vyšla z boja záujemcov o PPP na R1 víťazne. Stále však nepredložila vláde konečnú ponuku s konečnou sumou, ktorú si vypýta za výstavbu rýchlostnej cesty a jej prevádzku a údržbu na 30 rokov. Dohodnúť s bankami by sa mala do konca júna.
Predpokladaná cena R1 cez PPP je 3,465 miliardy eur (104 miliárd korún). Samotná výstavba by z toho mala stáť zhruba 900 miliónov eur (27 miliárd korún).
Keby sa R1 stavala cez eurofondy, musela by sa najprv dostať do operačného programu doprava. Ten má dokopy 3,2 miliardy eur (96 miliárd korún). Úseky R1 by sa mohli zaradiť do kategórie rýchlostných ciest, kam má od roku 2007 do 2013 prispieť európska únia sumou zhruba 720 miliónov eur (asi 22 miliárd korún).
Ak by sa R1 zaradila k diaľniciam, bolo by to zhruba o 220 miliónov eur viac (6,6 miliardy korún). Výstavba R1 cez eurofondy by však musela ísť na úkor tých projektov, ktoré sú už v programe zahrnuté, prípadne by sa muselo rozdelenie eurofondov zmeniť. Podľa Jána Rudolfa, odborníka na eurofondy, sa to dá, „ale až po súhlase Európskej komisie".
Pri eurofondoch však musí prispieť aj štát. Okrem diskusií v Bruseli by sa teda museli na R1 nájsť peniaze v štátnom rozpočte. „Ide skutočne iba o predbežné oznámenie," povedal Jurikovič.
Podľa opozície však nejde o záložné riešenie, ale o dôkaz, že PPP projekty vláde vybuchli. „Spochybnili svoje vlastné stanovisko," povedal poslanec SDKÚ Ivan Štefanec.
Ministerstvo dopravy zvažuje, že v prípade, ak nedôjde k finančnému uzatvoreniu výstavby rýchlostnej cesty R1 prostredníctvom projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP), prijme iné riešenie.
"Stále zostáva významnou prioritou ministerstva dopravy a samozrejme aj vlády SR dobudovať R1 formou PPP. Kríza spôsobila, že finančné uzatvorenie nie je v tých časových reláciách, ako sme si predstavovali," konštatoval v stredu minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny po rokovaní kabinetu.
"Zadefinovali sme termín, ku ktorému, ak nedôjde k finančnému uzatvoreniu, budeme musieť pristúpiť k inému scenáru," avizoval s tým, že na finančné uzatvorenie bude čakať zhruba do konca júna.
Šéf rezortu dopravy dodal, že zatiaľ bolo vydané predbežné oznámenie a keď bude vydané tzv. ostré, zmení sa forma obstarávania z formy PPP na klasické. Výstavba R1 by tak mala byť financovaná buď zo štátneho rozpočtu, alebo formou spolufinancovania s fondmi Európskej únie.
"Budeme hľadať optimálne riešenie," ubezpečil Vážny s tým, že dúfa, že sa scenár PPP naplní a nedôjde k vyhláseniu klasického verejného obstarávania na výstavbu rýchlostnej cesty R1, teda tzv. druhého balíka PPP.
V prípade, že by PPP projekty zlyhali, minister financií Ján Počiatek upozornil, že bude potrebné prehodnotiť celý pohľad na financovanie výstavby diaľnic.
"Musíme hľadať alternatívne schémy, ktoré by priamo nezaťažovali deficit verejných financií. Ak sa situácia na finančných trhoch nezlepší a konzorciá nebudú schopné dosiahnuť finančné uzatvorenie, budeme musieť náhľad na financovanie diaľnic prehodnotiť," priznal minister financií.
