BRATISLAVA. Ako uviedol na utorkovej tlačovej besede americký protijadrový aktivista z organizácie Nuclear information and resourse servis (NIRS) Michael Mariotte, informácie o jadrovej energii ako riešení klimatických zmien, či jedinej možnosti na finančne efektívne vyriešenie energetickej bezpečnosti sú nereálne a nepodložené. "Informácie o takzvanej nukleárnej renesancii, o ktorej počúvame na každom kroku, sú nepodložený výmysel. Trend využívania jadrovej energetiky vo svete je klesajúci a nie narastajúci," dodal Mariotte.
Podľa organizácie Greenpeace a NIRS financovanie jadrových elektrární je najhlavnejším dôvodom stagnácie jadrového priemyslu. Práve kvôli nedostatku financií sa podľa Mariotta síce uvažuje o množstve reaktorov, ale plány nie je možné dotiahnuť do reálnej formy. Ďalším veľkým nevyriešeným problémom je podľa environmentálnych organizácií rádioaktívny odpad, ktorý jadrové elektrárne produkujú. "Ani po viac ako päťdesiatich rokoch od zrodu jadrovej energetiky si vedci neporadili s riešením využitia, alebo aspoň trvalého uskladnenia rádioaktívneho odpadu. Pochybujeme, že sa vôbec miesto, kam sa dá na dlhú dobu rádioaktívny odpad uskladniť, nájde," doplnil Mariotte.
Slovensko by v budúcnosti malo mať viacero nových jadrových elektrární. Slovenské elektrárne, a.s. (SE) už začali s dostavbou 3. a 4. bloku Atómovej elektrárne Mochovce (EMO). Dostavba Mochoviec by si mala podľa údajov z jesene minulého roka vyžiadať investície vo výške 2,775 mld. eur. Dostavba EMO by mala byť podľa plánu ukončená v roku 2012, resp. 2013. Tretí blok chcú SE prifázovať do elektrickej siete v jeseni 2012 a štvrtý blok o pol roka neskôr, v roku 2013. Dostavané bloky budú mať výkon 880 megawattov. Ďalšiu novú jadrovú elektráreň plánuje postaviť štát prostredníctvom Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, a.s. (JAVYS). Tá vytvorí so svojim strategickým partnerom, českou energetickou skupinou ČEZ, spoločný podnik, ktorý by mal zabezpečiť výstavbu novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach na mieste v súčasnosti odstavovanej jadrovej elektrárne V1. Zatiaľ nie je známe koľko jadrových blokov by mala spoločnosť postaviť, s akým výkonom, či koľko na to bude potrebných finančných prostriedkov. Na všetky tieto otázky by mala dať odpoveď štúdia realizovateľnosti. Podľa slov ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka by si mala výstavba jadrovej elektrárne v Bohuniciach vyžiadať 4 až 6 mld. eur.
Druhá etapa vyraďovania jadrovej elektrárne A1 Jaslovské Bohunice si vyžiada viac ako 112,5 mil. eur. Vyraďovanie havarovanej elektrárne A1 zabezpečí pre Jadrovú a vyraďovaciu spoločnosť, a.s. (JAVYS) trnavská firma VUJE, a.s., ktorá sa ako jediná prihlásila do tendra na tento projekt. Ako vyplýva z Úradného vestníka Európskej únie spoločnosti uzavreli zmluvu v máji tohto roka. Ako uviedol pre agentúru SITA hovorca JAVYS Dobroslav Dobák, projekt sa bude financovať z prostriedkov Národného jadrového fondu (NJF), ktorý spravuje finančné prostriedky slúžiace na financovanie vyraďovania jadrových zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Na účet NJF prispievajú najmä držitelia povolenia na prevádzku jadrových zariadení čiže, spoločnosť JAVYS a Slovenské elektrárne, a.s.
VUJE zabezpečí v rámci druhej etapy vyraďovania jadrovej elektrárne A1 vyraďovanie neprevádzkových zariadení a objektov, rekonštrukciu objektov po demontáži zariadení, nakladanie s rádioaktívnym odpadom a kontaminovanými zeminami, technickú podporu a ochranu životného prostredia. Cieľom druhej etapy procesu vyraďovania A1 je podľa JAVYS realizácia zložitých demontážnych činností na vysokokontaminovaných zariadeniach primárnej časti a vonkajších objektoch spadajúcich do kontrolovaného pásma.
Vyraďovania jadrovej elektrárne A1 začalo v roku 1993, keď vláda uložila vypracovanie tohto projektu. V roku 1999 Slovensko odviezlo v rámci vyraďovania A1 vyhorené palivo do Ruskej federácie. Výberovým konaním v roku 1998 bol vybraný ako generálny dodávateľ riešenia a realizácie jednotlivých úloh Výskumný ústav jadrových elektrární Trnava, a.s. (terajšia firma VUJE-poz. redakcie). O tri roky neskôr bol schválený variant kontinuálneho vyraďovania elektrárne A1, podľa ktorého sa predpokladá jej vyradenie do konca roku 2033. Štátom kontrolovaná spoločnosť JAVYS riadi a zabezpečuje vyraďovanie A1 od apríla 2006.
Jadrová elektráreň A1 Jaslovské Bohunice bola prvou jadrovou elektrárňou v bývalej ČSSR. Práce na projektoch výstavby začali v roku 1956. Jej samotná výstavba sa začala v roku 1958. Po dokončení elektrárne v roku 1972 a skúškach bola v decembri 1972 prifázovaná k energetickej sieti. Počas prevádzky elektrárne však nastali dve vážne nehody, obe pri výmene paliva. Prvá sa stala v januári 1976, keď kvôli zlyhaniu blokového mechanizmu bol vystrelený čerstvý palivový komplet z reaktora do reaktorovej sály. Išlo o technickú poruchu. Druhá vážna nehoda vznikla naopak chybou obslužného personálu a stala sa vo februári 1977. Pracovníci montáže palivových článkov nevyčistili dôsledne palivový článok od silikagélu používaného pre zabránenie prítomnosti vlhkosti v konštrukčných častiach pri ich transporte. Kvôli vysokým nákladom na opravu a faktu, že už bola v lokalite Jaslovské Bohunice vo výstavbe nová jadrová elektráreň V1, nebola prevádzka elektrárne A1 obnovená. Jadrová elektráreň A1 bola v prevádzke celkove 19 261 hodín, vyrobila 1 464 gigawatthodín (GWh) a dodala do siete 916 GWh elektrickej energie. Dosiahla maximálny výkon 127 megawattov.