BRATISLAVA. Povedal pre TASR Richard Ďurana, riaditeľ Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS), ktorý vytvoril portál Cena štátu. Dôvodom pre jeho vznik bola nízka informovanosť Slovákov o verejných financiách.
"Práve podoba verejných financií predstavuje konkrétnu realizáciu politického programu vlády. V dôsledku lepšej znalosti tokov vo verejných financiách možno očakávať aj zvýšený tlak od občanov na racionalizáciu vynakladania verejných prostriedkov a zvyšovanie efektivity štátnych orgánov," vysvetlil Ďurana. "Náš projekt Cena štátu dáva odpoveď, koľko prostriedkov štát od občana vyberá, koľko míňa a ako sa tieto veličiny menia v čase. Cieľom je informovať, nie politicky hodnotiť," dodal.
Od minulého roka projekt Cena štátu zahŕňa aj program vzdelávania pre študentov stredných a vysokých škôl o verejných financiách. "Študenti posledných ročníkov na stredných školách sú už právoplatnými voličmi. Ak sa chcú vo voľbách rozhodovať racionálne, potrebujú mať aspoň hrubú predstavu o tom, ako štát nakladá s peniazmi, ktoré bude zanedlho vyberať na daniach a odvodoch aj od nich," objasnil Ďurana.
V Českej republike taktiež funguje Cena štátu ako projekt INESS v spolupráci s Vysokou školou ekonomickou v Prahe. Podľa Ďuranu je cieľom poukázať na možnosť vzájomného porovnania, ako používajú peniaze daňových poplatníkov vlády oboch krajín. "Aj toto môže v budúcnosti predstavovať prostriedok, ako zvýšiť tlak na efektivitu vynakladaných prostriedkov."
Projekt Cena štátu približuje detailné údaje týkajúce sa príjmov a výdavkov verejnej správy. Je financovaný z grantov Nadácie pre podporu občianskej spoločnosti v strednej a východnej Európe (CEE Trust) a z peňazí súkromného sektora. V rámci neho fungujú aj interaktívne moduly ako "Nakúp si svoj štát", čo je virtuálny obchod s verejnými službami alebo "Koľko platíte Vy osobne?", kde si návštevník stránky môže vypočítať koľko z jeho mesačného príjmu ide na služby štátu.
