BRATISLAVA. Na stav a budúcnosť verejných financií vplýva aj dlh v zdravotníctve, ktorý k 31. decembru 2008 dosiahol 273,2 milióna eur (8,2 miliardy Sk). Ako priblížil minister zdravotníctva Richard Raši, dynamika nárastu dlhu sa oproti roku 2007 znížila takmer 30-násobne. V roku 2006 dlh vzrástol o 79,7 milióna eur (2,4 miliardy Sk), nasledujúci rok sa zaznamenal nárast o 46,5 milióna eur (1,4 miliardy Sk) a v roku 2008 sa zvýšil o 1,6 milióna eur (49 miliónov Sk).
"Došlo k rapídnemu poklesu nárastu dlhu," uviedol šéf rezortu s tým, že pôvodne sa predpokladalo, že jeho nárast sa ku koncu roku dostane na nulu. Podotkol však, že sa uvidí, čo prinesie hospodárska kríza a ako sa bude vyvíjať ekonomická situácia zdravotných poisťovní. Pokles dlhu chce ministerstvo riešiť prostredníctvom koncepcie oddlžovania zdravotníckych zariadení, ktorých záväzky tvoria podstatnú časť dlhu.
Najväčší podiel na celkovom dlhu v rezorte zdravotníctva majú zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Záväzky štátnych nemocníc predstavujú 195,6 milióna eur (5,9 miliardy Sk). Zariadenia transformované na akciové spoločnosti dlhujú 497.908 eur (15 miliónov Sk). Záväzky delimitovaných zdravotníckych zariadení a transformovaných na neziskové organizácie sú vo výške 76,7 milióna eur (2,3 miliardy Sk) a dlh zdravotných poisťovní predstavuje 398.327 eur (12 miliónov Sk).
MZ SR chce v tomto roku oddlžovať zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti rezortu, vojenské nemocnice, nemocnice obcí a vyšších územných celkov i zariadenia transformované na neziskové organizácie. Oddlžovanie sa má realizovať formou návratnej finančnej výpomoci, pričom na tento účel by malo smerovať 99,2 milióna eur (6 miliárd Sk). Štát poskytne finančné prostriedky na splatenie záväzkov existujúcich k 30. septembru 2008 na úrovni istiny. Poskytnuté financie majú zariadenia vrátiť do 15 rokov, pričom majú možnosť dvojročného odkladu splátok. Podmienkou udelenia takejto pomoci je vyrovnané hospodárenie, ktoré musia jednotlivé zariadenia deklarovať v podnikateľskom pláne. Ten má byť súčasťou každej žiadosti o návratnú finančnú výpomoc.