BRATISLAVA. Slovensko napriek tomu, že doteraz vždy hospodárilo so schodkom, bolo úspešné v znižovaní celkového verejného dlhu. V pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) mal v roku 2008 hodnotu 28,8 %. Vyplýva to z údajov Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické porovnávanie (WIIW).
"Slovensko dosiahlo najlepší výsledok spomedzi krajín V4. Napríklad Česká republika mala pomer verejného dlhu na úrovni 29,4 %," povedal pre TASR ekonóm WIIW Zdenek Lukas. Nominálne síce slovenský verejný dlh rastie, pretože rozpočet nevytvára prebytky, no vďaka rýchlemu rastu najmä v rokoch 2007 a 2008 pomerný ukazovateľ verejného dlhu klesá. Lukas oceňuje, že vláda v týchto rokoch hospodárila so schodkom tesne nad úrovňou 2 % z HDP, no mohla pri konsolidácii verejných financií urobiť viac.
"V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ znižovalo Slovensko schodok verejných financií dostatočne. Ak však vezmeme do úvahy mimoriadne vysoký rast HDP v posledných rokoch, platí, že znižovanie schodku mohlo byť výraznejšie," upozornil Lukas. Zmena nastane už v tomto roku, keď Slovensko čaká recesia a zároveň bude hospodáriť s výrazne vyšším schodkom aj ako je maastrichtské kritérium, 3 % HDP. Podľa Lukasa ide však o trend, ktorý platí pre celú EÚ.
"Slovensko i celá EÚ sa v čase globálnej krízy snaží domáci dopyt posilniť rozpočtovými výdavkami. Či tieto opatrenia prinesú pozitíva pre ekonomiku, ukáže budúcnosť," konštatoval Lukas. Slovensko by však po roku 2009 malo opäť prijať opatrenia na znižovanie schodku, ktoré môžu pomôcť ozdraveniu ekonomiky po kríze.
"Nižší schodok je dôležitý pre rast ratingu krajiny, ktorá si potom môže výhodnejšie požičať na medzinárodných finančných trhoch, a tým šetrí v rámci rozpočtu náklady na dlhovú službu," uzavrel Lukas.
Pätina výdavkov verejnej správy ide cez Sociálnu poisťovňu
Rozpočet Sociálnej poisťovne (SP) je svojím rozsahom jednou z najvýznamnejších položiek verejných financií. Z celkových vlaňajších výdavkov verejnej správy na úrovni 740 miliárd Sk (24,56 miliardy eur) tvorili výdavky tejto inštitúcie približne pätinu. Sociálna poisťovňa má na starosti výplatu dôchodkov, nemocenských a úrazových dávok či príspevkov v nezamestnanosti.
Zatiaľ čo v minulom roku hospodárenie SP prevýšilo očakávania, tento rok sa vzhľadom na prebiehajúcu hospodársku krízu očakáva jeho výrazné zhoršenie. Celkové vlaňajšie príjmy poisťovne dosiahli takmer 160 miliárd Sk (5,31 miliardy eur) a výdavky okolo 153 miliárd Sk (5,08 miliardy eur). Podľa výročnej správy SP za rok 2008, ktorou sa tento týždeň zaoberala vláda, boli v pluse všetky fondy poisťovne s výnimkou fondu starobného poistenia. Jeho deficit pritom vzniká každoročne presúvaním časti dôchodkových odvodov do druhého piliera a vykrýva sa z prebytku ostatných fondov poisťovne a dotáciou zo štátnych finančných aktív.
Zatiaľ čo vlani hospodárenie poisťovne prevýšilo očakávania o viac ako 6 miliárd Sk (199 miliónov eur), tento rok sa bude podľa aktuálnych vyjadrení jej generálneho riaditeľa Dušana Muňka rozpočet inštitúcie vyvíjať horšie ako sa predpokladalo. Dôvodom je nižší ako očakávaný výber poistného z dôvodu hospodárskej krízy a tiež výrazne menší výstup ľudí z druhého dôchodkového piliera.
Z kapitalizačného systému malo totiž podľa pôvodných predpokladov vystúpiť približne 150.000 ľudí, čo by SP prinieslo dodatočné zdroje v objeme okolo 0,21 miliardy eur (6,4 miliardy Sk). Reálne sa však do prvého piliera vráti asi len tretina z tohto počtu, pripustil Muňko. Pri naplnení tohto scenára a zároveň udržaní súčasného trendu výberu poistného, ktorý sa pre hospodársku krízu a úpadok slovenských firiem pohybuje len okolo 90 %, vystačia tohtoročné príjmy SP bez dodatočnej štátnej pomoci podľa jej šéfa približne do konca septembra. "Budem žiadať štátne aktíva, keď minister financií prehodnotí štátny rozpočet, o dorovnanie," vyhlásil v tejto súvislosti Muňko.
Za prvé tri mesiace roka Sociálna poisťovňa hospodárila s deficitom 0,18 miliardy eur (5,42 miliardy Sk) pri príjmoch vo výške 1,17 miliardy eur (35,25 miliardy Sk) a výdavkoch 1,35 miliardy eur (40,67 miliardy Sk). V tomto období dosiahli príjmy SP 20,87 % z celkového ročného rozpočtu, ktorý počíta s príjmami na úrovni 6,29 miliardy eur (189,49 miliardy Sk). Výdavky z prvého štvrťroka tvorili 24,37 % z celoročného plánu na úrovni 5,55 miliardy eur (167,20 miliardy Sk).
