BRATISLAVA. Dynamika slovenského hospodárstva v prvom štvrťroku tohto roka zrejme prudko poklesla. O koľko, to zverejní Štatistický úrad SR (ŠÚ) vo svojom rýchlom odhade v piatok 15. mája. V očakávanom čísle nie sú jednotní ani analytici, väčšina z oslovených agentúrou SITA však predpokladá medziročný pokles objemu hrubého domáceho produktu o vyše 4 %, kým v poslednom štvrťroku minulého roka slovenská ekonomika ešte rástla 2,5-percentným tempom.
Rozdielne prognózy
Odhady bankových analytikov sa však pohybujú v relatívne širokom pásme od -1,8 % až do -5,7 %. Najoptimistickejšie prognózy na vrchnej hranici tohto pásma má ING. "Bolo by to prvé záporné číslo od prvého štvrťroka 2000. Aj keď štruktúru zverejní ŠÚ až v júni, predpokladáme, že najvýraznejšie sa globálny pokles ekonomickej aktivity prejavil v poklese exportu a investícií," myslí si analytik ING Eduard Hagara.
Naopak, najpesimistickejšie odhady prezentuje Poštová banka. "V prvom kvartáli 2009 očakávame prepad slovenskej ekonomiky o 5,7 %. Tento prepad by mal byť zároveň najvýraznejší spomedzi jednotlivých kvartálov v tomto roku," konštatovala analytička banky Eva Sárazová. Ako dodala, za týmto odhadom stojí predovšetkým očakávanie nižšieho dopytu zo zahraničia, čo sa prejaví predovšetkým na nižšom vývoze slovenských výrobkov do zahraničia.
Pokles HDP však ovplyvnia aj slabšie investície. "Pod pokles slovenskej ekonomiky sa v prvom kvartáli tohto roku podľa nás podpíše prepad zahraničného obchodu, ale aj o niečo miernejší pokles investícií a pokles spotreby zo strany domácností. Nárast v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zaznamená spotreba verejnej správy," dodáva Sárazová.
Už cítime krízu
Hoci výsledok reálneho rastu HDP tak bude podľa analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa s najväčšou pravdepodobnosťou studenou sprchou, treba ho vnímať v kontexte toho, že naše najdôležitejšie exportné teritóriá tento rok čelia jednej z najhorších recesií v povojnovej histórii. Vaňo upozorňuje napríklad na skutočnosť, že novoročný prepad priemyselnej produkcie v Nemecku je dvojnásobne horší, ako počas recesie z úvodu deväťdesiatych rokov.
"Navyše netreba zabúdať na skutočnosť, že k negatívnemu výsledku slovenského hospodárstva v prvom štvrťroku prispel aj účet za nečakaný januárový výpadok v zásobovaní plynom, ktorý donútil väčšinu z najväčších slovenských priemyselných firiem k úplným odstávkam výroby," dodal.
