BRUSEL. Politici z východoeurópskych krajín, ktoré upadli do recesie, musia prehltnúť horkú pilulku: sú nútení zavádzať nepopulárne úsporné opatrenia. Tie sú na jednej strane liekom, ktorý pomôže ekonomikám dostať sa z krízy, ale na druhej strane sú jedom pre politickú kariéru ich lídrov.
Od pobaltských krajín po Balkán vlády neochotne škrtajú rozpočtové výdavky. Maďarský premiér Gordon Bajnai už skresal dôchodky, platy a sociálne dávky pre rodiny, aby splnil podmienky na získanie splátok úveru z Medzinárodného menového fondu (MMF) v hodnote 27 miliárd USD (20,42 miliardy eur). Predseda lotyšskej vlády Valdis Dombrovskis musí znížiť výdavky o 40 %, pričom už jeho predchodca zredukoval štátne platy o pätinu.
"Politici sú nútení podnikať kroky, ktoré doteraz nemuseli robiť," uviedla analytička švajčiarskej banky Credit Suisse Monica Mastroberardinová.
To si však zvyčajne vyžiada svoju "politickú daň". Prehlbujúca sa recesia, znižovanie výdavkov štátu a rastúca nezamestnanosť vyvolali protesty vo viacerých krajinách regiónu a "potopili" vlády v Česku, Maďarsku a Lotyšsku. Hrozí, že ďalšie ich budú čoskoro nasledovať. Mastroberardinová sa domnieva, že aj Bulhari budú v parlamentných voľbách 5. júna hlasovať za odchod súčasnej koalície na čele so socialistami.
"Ak vlády v regióne budú musieť reagovať na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu zavádzaním úsporných opatrení, prejaví sa to v podobe nespokojnosti s ich politikou," pripomína Edward Parker z ratingovej agentúry Fitch.
Takmer dve dekády sa východoeurópski politici snažili uchovať sociálny systém z čias komunizmu, aby si udržali priazeň voličov. Kým ich ekonomiky napredovali, nepresadzovali dostatočne razantne potrebné reformy, napríklad dôchodkovú alebo reformu sociálneho systému. Teraz však nemajú na výber.
MMF predpovedá regiónu tento rok kontrakciu o 3,7 %. Európska komisia dokonca dnes vo svojej najnovšej prognóze uviedla, že hrubý domáci produkt Lotyšska sa prepadne o rekordných 13,1 %, Maďarska o 6 % a Česka o 2,7 %. Dokonca aj Slovensko a Slovinsko, dvaja členovia eurozóny z východnej Európy, čelia tento rok recesii.
Západoeurópski politici pumpujú do svojich ekonomík obrovské finančné balíčky. Ale lídri z východu si taký luxus nemôžu dovoliť. Škrty výdavkov sú však veľmi bolestivým opatrením pre ich občanov.
Vládam v Rumunsku, Litve a Slovinsku to už voliči zrátali v posledných piatich mesiacoch vlaňajšieho roka. Lotyšský kabinet odstúpil vo februári pod tlakom demonštrantov. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány sa v marci sám vzdal funkcie, aby uvoľnil miesto reformám pod taktovkou technokrata Bajnaia.
Rumunský premiér Emil Boc zmrazil štátnym zamestnancom tento rok platy a zvyšuje aj niektoré dane, aby zredukoval rozpočtový deficit na 4,6 % a splnil tak podmienku MMF na získanie úveru.
Tie štáty, ktoré nepotrebujú úver od fondu, si pre zmenu musia strážiť výdavky, aby splnili podmienky vstupu do eurozóny. Nižšie príjmy z daní totiž zvyšujú riziko, že porušia jedno z maastrichtských kritérií, ktorým je udržanie deficitu pod 3 % HDP.
Informovala o tom agentúra Bloomberg.