Kríza vážne nahlodáva slovenský rozpočet. Ficovi ministri už počas nej platili predražené sumy blízkym firmám alebo predávali emisie o miliardy lacnejšie.
BRATISLAVA. Verejné financie, cez ktoré sa tento rok má prerozdeliť takmer 27 miliárd eur zrejme skončia s deficitom zhruba 3,2 miliardy eur. Podobnú dieru v rozpočte malo Slovensko na prelome storočí, keď Dzurindova vláda miliardami korún zachraňovala banky pred krachom.
Hlasy z prostredia koalície hovoria, že tento rok by sme mohli zlomiť rekord. Zdroj blízky koalícii prezradil, že nie deficit, ale výpadok príjmov by mohol dosiahnuť 3,2 miliardy eur. To by sa schodok mohol nafúknuť aj na 4,3 miliardy eur.
„Bude to zrejme viac ako 50 miliárd korún, no dúfam, že nie až 100 miliárd," myslí si bývalý štátny tajomník ministerstva financií v čase Dzurindovej vlády Vladimír Tvaroška. Rezort financií podľa hovorcu nebude komentovať prognózy, zmenu odhadu pripúšťa v júni. Vicepremiér Dušan Čaplovič (Smer) si myslí, že pokles príjmov nebude taký vysoký. O peniaze oberá rozpočet kríza.
Podniky strácajú v zahraničí zákazky, zisky im klesajú, ľuďom platia menej. Rozpočet prichádza o stovky miliónov eur na daniach. Ministri Ficovej vlády, najmä z SNS, však štát asi pripravili o ďalšie miliardy. Napríklad exminister Marian Janušek v spolupráci s súčasným ministrom výstavby Igorom Štefanom zaplatili 350 miliónov korún firmám blízkym Jánovi Slotovi za predražené logá či televízne šoty. Minister životného prostredia Ján Chrbet predal bez súťaže emisie. Opozícia tvrdí, že štát na tom prerobil minimálne 60 miliónov eur. Chrbet zatiaľ stále nezverejnil zmluvu s kupujúcim.
V koalícii sa strašia
Ekonómovia tvrdia, že až taký silný úder hospodárska kríza verejnému rozpočtu u nás nezasadí. „To sa mi zdá prehnané," hovorí bývalý riaditeľ rozpočtových analýz na ministerstve financií Ján Marušinec. Prikláňa sa k tomu, že stomiliardový bude celkový schodok verejného rozpočtu, a nie výpadok príjmov. O takmer stomiliardovom deficite hovorí aj ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth.
Peniaze berie rozpočtu najmä kríza. Firmám klesajú zisky, niektoré idú do straty či krachu. Platia menej daní do rozpočtu. Zároveň znižujú ľuďom mzdy alebo ich rovno prepúšťajú, čo znamená nižšie odvody a dane aj z platov. Ľudia a firmy kupujú menej, to ukrajuje z DPH. V snahe čo najviac ušetriť, chodia naši ľudia nakupovať potraviny a iné základné tovary do susedných krajín, kde sú oveľa lacnejšie. To je druhý dôvod, prečo štát stráca na DPH. Z tejto dane štát vybral zatiaľ zhruba miliardu eur, čo je o vyše 30 percent menej ako vlani. Ak by to takto išlo ďalej, len na DPH môže vláda za celý rok prísť o vyše 1,7 miliardy eur.
Nielen kríza
Za veľkou dierou, ktorá tento rok hrozí verejnému rozpočtu, nie je len kríza. Čiastočne môže za ňu aj vláda. Najmä tým, že naplánovala niektoré výdavky, ktoré už dopredu boli neisté.
Napríklad, že z odchodu vyše 100-tisíc ľudí z druhého piliera získa v prepočte vyše desať miliárd korún. Zatiaľ prešla zhruba desatina, pričom druhý pilier je otvorený len do konca júna. Problém je aj v tom, že vláda poskytuje pôžičky štátnym firmám, ktoré ich nemajú šancu splatiť a únia nám zrejme nariadi, aby sme tieto pôžičky zaradili do deficitu.
Narastajúci dlh znamená, že štát si musí požičiavať viac peňazí od bánk, a tie preto menej požičiavajú firmám, čo im v kríze môže priťažiť. Takisto rastú náklady na dlh štátu, čo zas odčerpáva zdroje, ktoré by inak mohli ísť na zdravotníctvo, školstvo či sociálne veci.
Vysoký deficit sa v budúcnosti môže obrátiť proti ľuďom tak, že vláda ho bude musieť likvidovať cez vyššie dane.
Narastajúci deficit je aj zlý signál pre zahraničných investorov. Oni radi chodia do krajín, kde vlády hospodária zodpovedne a nezadlžujú budúce generácie. Ak vláda zvyšovanie deficitu nezastaví, môže to odradiť ďalšie zahraničné firmy od príchodu k nám. To by mohlo spomaliť vytváranie nových pracovných miest.
Vláda plánovala mať do roku 2011 vyrovnaný rozpočet. To je nedosiahnuteľné. „Sen o vyrovnanom rozpočte sa odkladá o niekoľko rokov," povedal Tóth. Naopak, očakáva, že krajina sa bude čoraz viac zadlžovať. V priebehu dvoch rokov podľa neho stúpne verejný dlh Slovenska z 30 na 40 percent HDP. Európska hranica je 60 percent.
Koaliční politici nemajú hrôzu z dosahov krízy na ich preferencie.
BRATISLAVA. Hoci nám hrozia rekordné výpadky príjmov do štátneho rozpočtu, koalícia sa o popularitu obávať nemusí. Politici totiž nepripúšťajú, že by mohli začať šetriť na sociálnych opatreniach, na ktoré sú jej voliči citliví. Vicepremiér a podpredseda Smeru Dušan Čaplovič sa nebojí, že by ľudia začali spájať dosahy krízy a poklesu štátnych príjmov, hoci pôjde o volebný rok.
„V politike patrím k optimistom. Myslím, že sa veci postupne vyvinú tak, ako sa to navonok javí." Na otázku, či sa neobáva poklesu preferencií, povedal, že by sa ľuďom malo vysvetliť, kto za krízu môže. „Preferencie by mali mať znížené predovšetkým ľudia na Wall Street, ktorí to spôsobili a teraz pokojne žijú na Bahamách."
V Smere sa neobávajú ani toho, že sa s deficitom zvýši aj nezamestnanosť a časom ľudia bez práce prídu aj o podpory. „Jeden nástenkový tender nám škodí viac ako 5000 nezamestnaných," povedal SME iný politik z najužšieho vedenia Ficovej strany.
Škandály Smeru prekážajú viac ako prípadné prechodné pôžičky. „Pôžička voliča nebolí. Väčšinou ani netuší, že nejaká je. Keď sa to aj dozvie, rýchlo na to zabudne," povedal. „Pre voličov bude dôležitejšie, akým spôsobom bude vláda deficit riešiť. Ak by ho riešila napríklad pôžičkami, volič to bez problémov strávi," myslí si sociológ Pavel Haulík.
Všeobecne podľa neho platí, že voliči sú citliví k takýmto veciam, ale v prípade, že by sa tu vyskytla iná alternatíva než vláda so Smerom. „Pokiaľ ju nevidia, strávia toho pomerne veľa."
