Náš čistý príjem z EÚ vlani dosiahol 250 miliónov eur

Slovenská republika bola aj v minulom roku čistým prijímateľom finančnej pomoci z rozpočtu Európskej únie, aj keď čistý príjem z európskych zdrojov oproti roku 2007 poklesol.

BRATISLAVA. Slovenská republika bola aj v minulom roku čistým prijímateľom finančnej pomoci z rozpočtu Európskej únie (EÚ), aj keď čistý príjem z európskych zdrojov oproti roku 2007 poklesol. Ako vyplýva z návrhu záverečného účtu verejnej správy a štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2008, vlani dosiahli skutočné odvody a príspevky krajiny do rozpočtu EÚ 643,4 miliónov eur. Celkové príjmy z európskeho rozpočtu predstavovali 893,5 miliónov eur, čo znamenalo čistý príjem Slovenska z európskych zdrojov na úrovni 250,12 miliónov eur. V roku 2007 bola pritom rozpočtová pozícia Slovenska voči EÚ rovnako ako čistého prijímateľa vo výške 321,1 miliónov eur.

Ako ďalej vyplýva z návrhu záverečného účtu, Slovensku sa v minulom roku ciele v oblasti čerpania zdrojov z rozpočtu EÚ naplniť nepodarilo. Celkové príjmy z rozpočtu EÚ sa totiž rozpočtovali až na úrovni 1,296 milliárd eur a odvody a príspevky do európskeho rozpočtu boli stanovené v celkovej výške 710,4 miliónov eur. V minuloročnom rozpočte sa tak počítalo, že čistá finančná pozícia Slovenska voči Európskej únii bude vo výške 612,2 miliónov eur. "Vo vzťahu k schválenému rozpočtu ovplyvnilo rozdiel 362,1 mil. eur najmä nenaplnenie príjmov z transferov z rozpočtu EÚ vo výške 331,1 miliónov eur, nižší príjem grantov oproti odhadom v schválenom rozpočte na rok 2008 o 70,97 miliónov eur a nižšie odvody do rozpočtu vo výške 67,15 miliónov eur," konštatuje ministerstvo financií.

Celkovo tak Slovenská republika od svojho vstupu do EÚ v roku 2004 odviedla do všeobecného rozpočtu únie 2,536 milliárd eur a získala 3,707 milliárd eur. Kladné saldo čistej finančnej pozície Slovenska vo vzťahu k rozpočtu EÚ na hotovostnom princípe tak dosahuje celkovo 1,171 milliárd eur.

Členstvo v EÚ zvyšuje každý rok HDP Slovenska o 2 %

Prínos členstva v EÚ pre ekonomiku Slovenska je vyšší, ako sa očakávalo. Namiesto očakávaného 1 % z hrubého domáceho produktu (HDP) ročne sú to približne 2 %. Povedal pre TASR Viliam Páleník z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).

Zo vstupu Slovenska do EÚ podľa Páleníka najviac profituje priemysel vďaka spoločnému trhu kapitálu a tovarov. Okrem toho členstvo v únii prinieslo nové zahraničné investície a posilnenie výrobných kapacít priemyslu. "S prílevom priamych zahraničných investícií na Slovensko sa spájajú nielen roky kontinuálne silného rastu zamestnanosti, ale najmä zvýšenie exportnej výkonnosti SR. Práve čistý export bol ťahúňom ekonomiky po vstupe do únie," zdôraznil pre TASR analytik Volksbank Vladimír Vaňo.

V minulom roku sa krajiny Európskej únie podieľali na slovenskom vývoze viac než 86 %. "Oprávnene možno hovoriť o tom, že k dynamickému rastu slovenského vývozu na tieto trhy prispelo aj členstvo v EÚ," dodal Vaňo.

Dôležitou podporou slovenskej ekonomiky bolo aj, s výnimkou Rakúska a Nemecka, postupné otvorenie pracovných trhov členských krajín. V čase konjunktúry našlo viac ako 5 % slovenskej pracovnej sily uplatnenie v zahraničí, čo prinieslo viacero pozitív. "Odbremenenie systému sociálneho zabezpečenia, zlepšenie príjmovej situácie zamestnancov, zvýšenie ich kvalifikácie a v niektorých prípadoch aj prenos odborného know-how zo zahraničia na Slovensko," konštatoval Vaňo.

Niektoré časti ekonomiky však nedokázali naplno zúročiť možnosti, ktoré priniesol Slovensku vstup do únie. "Pôdohospodárstvo využíva eurofondy v plnej miere, ale neefektívne, a preto neprofituje naplno zo vstupu," povedal Páleník, podľa ktorého je na tom podobne sektor služieb. Dôvodom je chýbajúci spoločný trh služieb. Cestu, ako to zmeniť, bude musieť nájsť už nová Európska komisia (EK), ktorá vznikne na jeseň tohto roka.

Európska komisia schválila slovenský plán ekonomickej pomoci

Európska komisia (EK) schválila slovenský plán ekonomickej pomoci vo výške 500 tis. eur. Financie z uvedeného balíka opatrení by mali tento a budúci rok získať spoločnosti, ktoré trpia nedostatkom likvidity. "Európska komisia v súlade s pravidlami Zmluvy o ES schválila slovenské opatrenie, ktorým chce SR pomôcť podnikom pri vyrovnávaní sa s dôsledkami súčasnej hospodárskej krízy. V rokoch 2009 a 2010 bude možné podnikom, ktoré čelia finančným problémom v dôsledku nižšej dostupnosti úverov, poskytnúť štátnu pomoc až do výšky 500 tis. eur pre jeden podnik," uviedla v stanovisku EK.

Maximálna suma pomoci nemôže presiahnuť spomínaných 500 tis. eur pre jeden podnik a schéma sa vzťahuje iba na podniky, ktoré sa nenachádzali v ťažkostiach k 1. júlu 2008. Pomoc bude dostupná okrem iného vo forme grantov a odpustenia sankcií za nezaplatenie daní. "Táto schéma štátnej pomoci umožní zmierniť ťažkosti, ktorým čelia slovenské podniky zasiahnuté súčasnou finančnou krízou bez toho, aby došlo k nežiaducemu narúšaniu hospodárskej súťaže," povedala komisárka pre hospodársku súťaž Neelie Kroesová.

SR je asi prvou krajinou, kde ľudia nespájajú rast cien s eurom

Slovensko bude pravdepodobne prvou krajinou, ktorej občania si tesne po vstupe do eurozóny nespájajú zavedenie novej meny s nárastom cien. Týmito slovami zhodnotil cenový vývoj na Slovensku po prijatí novej meny štátny tajomník ministerstva financií Peter Kažimír. Podľa jeho slov sa pritom nárast cien vnímaný občanmi blíži k oficiálnej inflácii nameranej harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien. Podľa tohto indexu napríklad ceny v marci v medziročnom porovnaní vzrástli o 1,8 %. "Ľudia uverili, že euro nebolo zneužité a preto aj ten súlad vnímanej a reálnej inflácie," konštatovala po rokovaní Cenovej rady ústredná riaditeľka Slovenskej obchodnej inšpekcie Nadežda Machútová. V polovici minulého roka, teda pol roka pred prijatím novej meny na Slovensku, vykazovala ľuďmi vnímaná inflácia v porovnaní s oficiálnymi štatistikami výrazné rozdiely. V júnovom prieskume verejnej mienky napríklad spotrebitelia uviedli, že ceny najčastejšie nakupovaných tovarov za posledných desať dní narástli v priemere o 4,7 %. Oficiálne štatistiky pritom hovorili o júnovom medzimesačnom raste spotrebiteľských cien o 0,4 %.

Pocit z nadmerného zvýšenia cien po zavedení eura mali pritom spotrebitelia vo väčšine krajín, ktoré zaviedli spoločnú euromenu do hotovostného obehu v roku 2002. V týchto dvanástich krajinách bolo možné pripísať zavedeniu eura zvýšenie cien o 0,09 až 0,28 %, čo je iba malá časť z celkovej inflácie vo výške 2,5 %. Spotrebitelia však vnímali podstatne vyššiu infláciu, čo bolo spôsobené aj externými vplyvmi. Na Slovensku zavedenie eura podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) ovplyvnilo celkovú infláciu hodnotou pod 0,2 percentuálneho bodu. Medziročná inflácia v prvom mesiaci tohto roka meraná metodikou Európskej únie pritom dosiahla 2,7 % a na medzimesačnej báze 0,3 %. Pod cenový vývoj na Slovensku po zavedení novej meny sa však podľa centrálnej banky a ministerstva financií podpísala vo veľkej miere aj ekonomická kríza, ktorá do ekonomického prostredia priniesla veľkú neistotu a s ňou aj stabilizáciu, resp. pokles cien.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  7. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  8. Kam do tepla v januári?
  9. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  10. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  1. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  2. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  5. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  6. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  7. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  8. Denník SME oslavuje 25 rokov rekordným počtom predplatiteľov
  9. Najinzerovanejšie zánovné auto roku 2017? Mnohých to prekvapí
  10. Stavebná fakulta STU pozýva na Deň otvorených dverí!
  1. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 16 225
  2. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 8 161
  3. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 4 702
  4. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 2 816
  5. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 2 687
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 325
  7. Kam do tepla v januári? 2 302
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 064
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 1 212
  10. Divoký Island: cesta ostrovom ľadu a ohňa 1 211

Téma: Európska únia


Článok je zaradený aj do ďalších tém Medzinárodný menový fond

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Exekučná amnestia sa blíži, štát by odpúšťal dlhy

V poisťovni Dôvera chce dlhy odpustiť štyritisíc ľudí. Či sa s Unionom pripoja k amnestii, ktorú pripravuje štát, zatiaľ nepovedali.

DOMOV

Dobré ráno: Z úst im išli retiazky a klince, opisuje prácu exorcista

Exorcistu vyberie biskup, musí byť kňaz.

KOMENTÁRE

Exekučné amnestie sú nový morálny hazard

Možno do oddlžovania idú s najlepšími úmyslami, ale dopadne to ako vždy.

Neprehliadnite tiež

Sedadlá pre Boeing? Trenčín by ich mohol vyvíjať (rozhovor)

Spoločnosť Adient vyrába sedadlá pre automobilový priemysel. Chce však vstúpiť do leteckého biznisu.

Chýbajú im tisíce ľudí. Dovoľte nám najímať cudzincov, kričia automobilky

Zväz automobilového priemyslu varuje, že tento rok bude kritický. Prístup vlády rozhodne, ako veľmi tu budú koncerny rozširovať investície.

Európska komisia sa zameria na boj proti plastom, musia sa dať recyklovať

Európska komisia vydala smernicu, ktorá ukladá úlohy do roku 2030.

Staviteľovi tunela Višňové hrozí pokuta za meškanie

Tunel mal byť prerazený do konca roka 2017, NDS začala konať.