Náš čistý príjem z EÚ vlani dosiahol 250 miliónov eur

Slovenská republika bola aj v minulom roku čistým prijímateľom finančnej pomoci z rozpočtu Európskej únie, aj keď čistý príjem z európskych zdrojov oproti roku 2007 poklesol.

BRATISLAVA. Slovenská republika bola aj v minulom roku čistým prijímateľom finančnej pomoci z rozpočtu Európskej únie (EÚ), aj keď čistý príjem z európskych zdrojov oproti roku 2007 poklesol. Ako vyplýva z návrhu záverečného účtu verejnej správy a štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2008, vlani dosiahli skutočné odvody a príspevky krajiny do rozpočtu EÚ 643,4 miliónov eur. Celkové príjmy z európskeho rozpočtu predstavovali 893,5 miliónov eur, čo znamenalo čistý príjem Slovenska z európskych zdrojov na úrovni 250,12 miliónov eur. V roku 2007 bola pritom rozpočtová pozícia Slovenska voči EÚ rovnako ako čistého prijímateľa vo výške 321,1 miliónov eur.

Ako ďalej vyplýva z návrhu záverečného účtu, Slovensku sa v minulom roku ciele v oblasti čerpania zdrojov z rozpočtu EÚ naplniť nepodarilo. Celkové príjmy z rozpočtu EÚ sa totiž rozpočtovali až na úrovni 1,296 milliárd eur a odvody a príspevky do európskeho rozpočtu boli stanovené v celkovej výške 710,4 miliónov eur. V minuloročnom rozpočte sa tak počítalo, že čistá finančná pozícia Slovenska voči Európskej únii bude vo výške 612,2 miliónov eur. "Vo vzťahu k schválenému rozpočtu ovplyvnilo rozdiel 362,1 mil. eur najmä nenaplnenie príjmov z transferov z rozpočtu EÚ vo výške 331,1 miliónov eur, nižší príjem grantov oproti odhadom v schválenom rozpočte na rok 2008 o 70,97 miliónov eur a nižšie odvody do rozpočtu vo výške 67,15 miliónov eur," konštatuje ministerstvo financií.

Celkovo tak Slovenská republika od svojho vstupu do EÚ v roku 2004 odviedla do všeobecného rozpočtu únie 2,536 milliárd eur a získala 3,707 milliárd eur. Kladné saldo čistej finančnej pozície Slovenska vo vzťahu k rozpočtu EÚ na hotovostnom princípe tak dosahuje celkovo 1,171 milliárd eur.

Členstvo v EÚ zvyšuje každý rok HDP Slovenska o 2 %

Prínos členstva v EÚ pre ekonomiku Slovenska je vyšší, ako sa očakávalo. Namiesto očakávaného 1 % z hrubého domáceho produktu (HDP) ročne sú to približne 2 %. Povedal pre TASR Viliam Páleník z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).

Zo vstupu Slovenska do EÚ podľa Páleníka najviac profituje priemysel vďaka spoločnému trhu kapitálu a tovarov. Okrem toho členstvo v únii prinieslo nové zahraničné investície a posilnenie výrobných kapacít priemyslu. "S prílevom priamych zahraničných investícií na Slovensko sa spájajú nielen roky kontinuálne silného rastu zamestnanosti, ale najmä zvýšenie exportnej výkonnosti SR. Práve čistý export bol ťahúňom ekonomiky po vstupe do únie," zdôraznil pre TASR analytik Volksbank Vladimír Vaňo.

V minulom roku sa krajiny Európskej únie podieľali na slovenskom vývoze viac než 86 %. "Oprávnene možno hovoriť o tom, že k dynamickému rastu slovenského vývozu na tieto trhy prispelo aj členstvo v EÚ," dodal Vaňo.

Dôležitou podporou slovenskej ekonomiky bolo aj, s výnimkou Rakúska a Nemecka, postupné otvorenie pracovných trhov členských krajín. V čase konjunktúry našlo viac ako 5 % slovenskej pracovnej sily uplatnenie v zahraničí, čo prinieslo viacero pozitív. "Odbremenenie systému sociálneho zabezpečenia, zlepšenie príjmovej situácie zamestnancov, zvýšenie ich kvalifikácie a v niektorých prípadoch aj prenos odborného know-how zo zahraničia na Slovensko," konštatoval Vaňo.

Niektoré časti ekonomiky však nedokázali naplno zúročiť možnosti, ktoré priniesol Slovensku vstup do únie. "Pôdohospodárstvo využíva eurofondy v plnej miere, ale neefektívne, a preto neprofituje naplno zo vstupu," povedal Páleník, podľa ktorého je na tom podobne sektor služieb. Dôvodom je chýbajúci spoločný trh služieb. Cestu, ako to zmeniť, bude musieť nájsť už nová Európska komisia (EK), ktorá vznikne na jeseň tohto roka.

Európska komisia schválila slovenský plán ekonomickej pomoci

Európska komisia (EK) schválila slovenský plán ekonomickej pomoci vo výške 500 tis. eur. Financie z uvedeného balíka opatrení by mali tento a budúci rok získať spoločnosti, ktoré trpia nedostatkom likvidity. "Európska komisia v súlade s pravidlami Zmluvy o ES schválila slovenské opatrenie, ktorým chce SR pomôcť podnikom pri vyrovnávaní sa s dôsledkami súčasnej hospodárskej krízy. V rokoch 2009 a 2010 bude možné podnikom, ktoré čelia finančným problémom v dôsledku nižšej dostupnosti úverov, poskytnúť štátnu pomoc až do výšky 500 tis. eur pre jeden podnik," uviedla v stanovisku EK.

Maximálna suma pomoci nemôže presiahnuť spomínaných 500 tis. eur pre jeden podnik a schéma sa vzťahuje iba na podniky, ktoré sa nenachádzali v ťažkostiach k 1. júlu 2008. Pomoc bude dostupná okrem iného vo forme grantov a odpustenia sankcií za nezaplatenie daní. "Táto schéma štátnej pomoci umožní zmierniť ťažkosti, ktorým čelia slovenské podniky zasiahnuté súčasnou finančnou krízou bez toho, aby došlo k nežiaducemu narúšaniu hospodárskej súťaže," povedala komisárka pre hospodársku súťaž Neelie Kroesová.

SR je asi prvou krajinou, kde ľudia nespájajú rast cien s eurom

Slovensko bude pravdepodobne prvou krajinou, ktorej občania si tesne po vstupe do eurozóny nespájajú zavedenie novej meny s nárastom cien. Týmito slovami zhodnotil cenový vývoj na Slovensku po prijatí novej meny štátny tajomník ministerstva financií Peter Kažimír. Podľa jeho slov sa pritom nárast cien vnímaný občanmi blíži k oficiálnej inflácii nameranej harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien. Podľa tohto indexu napríklad ceny v marci v medziročnom porovnaní vzrástli o 1,8 %. "Ľudia uverili, že euro nebolo zneužité a preto aj ten súlad vnímanej a reálnej inflácie," konštatovala po rokovaní Cenovej rady ústredná riaditeľka Slovenskej obchodnej inšpekcie Nadežda Machútová. V polovici minulého roka, teda pol roka pred prijatím novej meny na Slovensku, vykazovala ľuďmi vnímaná inflácia v porovnaní s oficiálnymi štatistikami výrazné rozdiely. V júnovom prieskume verejnej mienky napríklad spotrebitelia uviedli, že ceny najčastejšie nakupovaných tovarov za posledných desať dní narástli v priemere o 4,7 %. Oficiálne štatistiky pritom hovorili o júnovom medzimesačnom raste spotrebiteľských cien o 0,4 %.

Pocit z nadmerného zvýšenia cien po zavedení eura mali pritom spotrebitelia vo väčšine krajín, ktoré zaviedli spoločnú euromenu do hotovostného obehu v roku 2002. V týchto dvanástich krajinách bolo možné pripísať zavedeniu eura zvýšenie cien o 0,09 až 0,28 %, čo je iba malá časť z celkovej inflácie vo výške 2,5 %. Spotrebitelia však vnímali podstatne vyššiu infláciu, čo bolo spôsobené aj externými vplyvmi. Na Slovensku zavedenie eura podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) ovplyvnilo celkovú infláciu hodnotou pod 0,2 percentuálneho bodu. Medziročná inflácia v prvom mesiaci tohto roka meraná metodikou Európskej únie pritom dosiahla 2,7 % a na medzimesačnej báze 0,3 %. Pod cenový vývoj na Slovensku po zavedení novej meny sa však podľa centrálnej banky a ministerstva financií podpísala vo veľkej miere aj ekonomická kríza, ktorá do ekonomického prostredia priniesla veľkú neistotu a s ňou aj stabilizáciu, resp. pokles cien.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 618
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 6 681
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 144
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 142
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 915
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 573
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 716
  8. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 4 156
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 077
  10. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 2 684

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Colníci zásielky pri kontrole neotvárajú - na rozdiel od Danka

Kancelár Národnej rady poslancov posiela, aby si preberali listy mimo budovy parlamentu. Otvárať cudziu poštu považuje za bežné.

Neprehliadnite tiež

Érsek napomenul šéfov diaľničiarov, udeľovali privysoké odmeny

Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti nariadil prípad preveriť.

Rozvoju regiónov bráni vzdelávací systém či slabá dopravná infraštruktúra

Slovensko patrí medzi štáty OECD s najväčšími regionálnymi rozdielmi vo výške príjmov a v miere nezamestnanosti.

Analytik: Hotovosť by mala zostať medzi nami aj pre zachovanie súkromia

Ak sa v EÚ prestanú vyrábať 500-eurové bankovky, sporitelia podľa analytika pôjdu do banky a svoje úspory v miliónoch si odnesú v taške.

Posledná uránová baňa v strednej Európe definitívne ukončila ťažbu

Zásoby uránu v Rožnej boli objavené v roku 1956 a o rok neskôr sa tam začala ťažba.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop