BRATISALVA. Deficit verejných financií v tomto roku dosiahne 4,9 % alebo 3,25 miliardy eur (98 miliardy Sk). Myslí si to hlavný ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth, ktorý na základe najnovšieho vývoja revidoval svoju pôvodnú prognózu o 4,1-% verejnom schodku.
"Hlavným tlakom na zvýšenie deficitu je nižší výber daní a odvodov, ako aj vyššie požiadavky na výdavky na zvyšujúcu sa nezamestnanosť a zle odhadnutý prechod sporiteľov naspäť do prvého dôchodkového piliera," vysvetľuje Tóth.
Po odrátaní vplyvov nižšieho rastu odhaduje ekonóm snahu vlády znížiť deficit, tzv. konsolidačné úsilie na úrovni -1,1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vláda tak podľa Tótha dobrovoľne zvyšuje deficit o 1,1 % nad rámec pôsobenia automatických stabilizátorov. "Je takmer nemožné, aby sa vláda v najbližších rokoch priblížila vyrovnanému rozpočtu," myslí si a dodáva: "V najbližších dvoch rokoch predpokladáme nárast štátneho dlhu o 10 %, z úrovne pod 30 % na úroveň blížiacu sa 40 % HDP."
Po zarátaní vplyvu PPP projektov a eurofondov prinesie hospodárenie verejnej správy podľa Tótha tento rok do slovenskej ekonomiky dodatočný dopytový impulz na úrovni približne 2 % HDP, čo by sa premietlo do krátkodobého navýšenia rastu na úrovni okolo 0,7 percentuálneho bodu (p.b.). Ministerstvo financií (MF) SR pritom očakáva väčší efekt, a to 1,3 bodu v dôsledku očakávaného fiškálneho stimulu na úrovni 2,4 %.
Podľa aktuálneho Programu stability, ktorý túto stredu schválila vláda a ktorý teraz smeruje do Bruselu, by malo Slovensko pri naplnení doterajšej prognózy o raste ekonomiky na úrovni 2,4 % dosiahnuť v tomto roku presne 3-% deficit verejných financií. Napriek tomu však rezort financií počíta aj s pesimistickým scenárom, pri ktorom by sa deficit zvýšil až na 4,4 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Za takýto pesimistický označuje ministerstvo financií v programe scenár, pri ktorom by slovenská ekonomika v tomto roku klesla o 1 % a v budúcom roku by len mierne o rovnakú hodnotu vzrástla. "Posledný ekonomický vývoj naznačuje, že základný ekonomický scenár je vystavený vysokému negatívnemu riziku... Pri týchto predpokladoch by sa deficit zvýšil o 1,4 % HDP v roku 2009 a 2,1 % HDP v roku 2010," približuje MF.
Národná banka Slovenska (NBS), zamestnávatelia, odborári aj opozícia kritizujú ministerstvo financií za používanie neaktuálnej prognózy vývoja ekonomiky, ktorá pochádza ešte z februára tohto roka. Minister financií Ján Počiatek už opakovane pripustil, že ekonomický vývoj bude iný ako hovoria doterajšie predpoklady jeho rezortu a za pomerne realistickú označil prognózu NBS o 2,4-% poklese slovenského hospodárstva v tomto roku. Napriek tomu však ministerstvo financií čaká na relevantné dáta o vývoji na začiatku tohto roka a s novými odhadmi príde preto až v júni.