BRATISLAVA. Program stability Slovenska na roky 2008 až 2012, ktorý dnes schválila vláda a ktorý následne SR posiela Európskej komisii (EK), dnes guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ivan Šramko nepriamo označil za neaktuálny. Aj keď obsahuje aj tzv. pesimistický scenár vývoja slovenskej ekonomiky, realita môže byť podľa šéfa centrálnej banky ešte horšia.
Pokles je niečo iné ako rast
"Nehovorím, že je neaktuálny, hovorím, že vychádza z čísiel, ktoré boli známe v januári. To je jedno z jeho rizík," povedal Šramko novinárom po dnešnom rokovaní vládneho kabinetu s tým, že keď ministerstvo financií pripraví svoju novú makroekonomickú prognózu, odchýlka od reality v nej už nebude taká výrazná. Zatiaľ čo totiž rezort financií ešte stále pracuje s predpokladaným 2,4-% rastom slovenskej ekonomiky v tomto roku, NBS Slovensku naopak predpovedá 2,4-% pokles.
Pesimistický scenár, ktorý do Programu stability ministerstvo financií zapracovalo, hovorí o možnom 1-% poklese slovenského hospodárstva. V takom prípade by sa nenaplnil aktuálny cieľ dodržať 3-% hranicu pre deficit verejných financií a ten by sa zvýšil až na 4,4 %. Podľa Šramka však realita môže byť ešte horšia.
"Náš odhad hovorí, že prepad bude väčší, to znamená aj s príslušným dopadom na deficit verejných financií. My naše číslo vidíme zatiaľ ako realistické," zdôraznil šéf centrálnej banky. Zároveň nevylúčil ani potrebu ďalších revízií, ktorá bude závisieť predovšetkým od vývoja v zahraničí.
Šramko: Šetrite
V súvislosti s aktuálnym ekonomickým vývojom upozornil Šramko vládu na potrebu celkovej inventúry verejných financií, z ktorej by vyplynulo, koľko v nich treba ušetriť. "V Programe stability je vidieť snahu, samozrejme ak je postavený na reálnych podkladoch, dodržiavať pravidlá Paktu rastu a stability. Je absolútne dôležité, aby sa začalo šetriť, mnohé opatrenia sa robia a bude v nich treba ďalej pokračovať," doplnil Šramko.
Slovensko by malo podľa Programu stability, ktorý dnes schválila vláda, pri naplnení doterajšej prognózy Ministerstva financií (MF) SR o raste ekonomiky na úrovni 2,4 % dosiahnuť v tomto roku presne 3-% deficit verejných financií. Napriek tomu však rezort financií počíta aj s pesimistickým scenárom, pri ktorom by sa deficit zvýšil až na 4,4 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Za takýto pesimistický označuje ministerstvo financií scenár, pri ktorom by slovenská ekonomika v tomto roku klesla o 1 % a v budúcom roku by len mierne o rovnakú hodnotu vzrástla. "Posledný ekonomický vývoj naznačuje, že základný ekonomický scenár je vystavený vysokému negatívnemu riziku... Pri týchto predpokladoch by sa deficit zvýšil o 1,4 % HDP v roku 2009 a 2,1 % HDP v roku 2010," približuje MF.
Štát pripúšťa, že nebude znižovať deficit
Hlavné fiškálne ciele SR sa podľa dokumentu v porovnaní s posledným konvergenčným programom, ktorý Slovensko vypracovalo ešte pred prijatím eura, nemenia, sú len modifikované pod vplyvom globálnej hospodárskej krízy. V tomto roku ministerstvo financií očakáva deficit verejnej správy na úrovni 3 % HDP a jeho udržanie pod touto hranicou aj v ďalších rokoch, s postupnou konsolidáciou na úroveň 1,7 % HDP v roku 2012.
Pri ďalšom zhoršení makroekonomického prostredia by sa tieto ciele nenaplnili, pripúšťa ministerstvo, zámerom vlády je však v takom prípade bezpodmienečne upraviť rozpočtové politiky spôsobom, aby deficit verejnej správy už v roku 2011 neprekročil hranicu 3 % HDP.
"Naopak, v prípade lepšieho ako predpokladaného makroekonomického vývoja vláda SR tento vývoj v plnej miere premietne do rýchlejšieho znižovania deficitu rozpočtu verejnej správy," zaväzuje sa v Programe stability rezort financií.
