Bratislava 4. mája (TASR) - Súčasný systém stanovovania výživného na deti je zdĺhavý, neefektívny a navrhovateľovi spôsobuje psychickú záťaž. Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) preto navrhuje jeho zmenu, ktorá by odbremenila zaťažené súdy a odstránila tiež nerovnomernosť pri určovaní výšky výživného, ktorá závisí od úvahy súdu.
Ako ďalej informovala na dnešnej tlačovej besede SDSS členka odbornej sekcie SDSS pre sociálnej veci a rodinu Alena Chudíková, výšku výživného by stanovoval priamo zákon, a to percentom z mesačného príjmu povinného vyživovateľa, ktorý nemá deti v priamej starostlivosti. Stanovená percentuálna výška by vyjadrovala tri pätiny z nákladov a potrieb dieťaťa, pričom túto čiastku by bol vyživovateľ povinný platiť z každého čistého mesačného príjmu, teda aj z podpory v nezamestnanosti. V prípade nedostatku (pod úrovňou životného minima) po splnení povinného výživného by mohli obaja rodičia - vyživovatelia - požiadať úrady o sociálnu pomoc. Odvod v percentách by bol stanovený v zákone podľa veku a počtu vyživovaných detí. "Rozsudok by bol už priamo v zákone, tak ako máme zákonom stanovenú výšku daní v percentách. Podstatne by sa tým skrátilo obdobie, kedy by sa výživné dostalo do rúk toho, kto má dieťa v priamej starostlivosti," zhodnotila A. Chudíková.
Súd by podľa jej slov rozhodoval len výnimočne o zvýšení percentuálnej konštanty v prípade nadštandardných potrieb dieťaťa, napríklad, ak by bolo dlhodobo choré, prípadne z iných dôvodných zvýšených nárokov. Daňový úrad by viedol v daňovom priznaní aj rubriku odvedeného výživného, ktorú by samostatne zárobkovo činná osoba vyrovnávala raz ročne, ako aj v prípade daní, po predchádzajúcom platení výživného v mesačných preddavkoch. Výška percentuálnej konštanty výživného by sa pritom mohla podľa potreby meniť vždy k 1. januáru nasledujúceho roku.
V záujme zabezpečenia detí nepostihnuteľných rodičov navrhuje A. Chudíková tiež zriadenie štátneho alimentačného fondu, ktorý by fungoval s pravidelným príspevkom štátneho rozpočtu. V prípade dodatočného dostihnutia takýchto rodičov by vyživovatelia splácali výšku dlžného poistného s progresívnym úrokom do tohto fondu. Príjmom fondu by boli takisto pokuty a penále od tých vyživovateľov a ich zamestnávateľov, ktorí by nedodržali mesačné lehoty a výšky optimálneho výživného v percentách, stanovených podľa zákona.
Ako uviedla A. Chudíková, návrh iniciovala od roku 1990 už niekoľkokrát, pričom podklady k nemu má na stole Ministerstvo spravodlivosti SR, ako aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Jeho realizácia by si však vyžiadala dlhší čas, keďže nevyhnutným predpokladom by bol výskum finančných potrieb detí v rôznom veku.
* san zll