Komu zníženie povinnosti vytvárať finančnú rezervu na uzavretie skládky pomôže, sa politici nevedia zhodnúť.
BRATISLAVA. Podniky na Slovensku, ktoré majú skládky odpadov, si na ich uzavretie a rekultiváciu budú odkladať menej ako doteraz. Namiesto 100 percent si budú vytvárať len polovičnú finančnú rezervu.
Poslanci túto zmenu presadili na druhýkrát v rámci prezidentom vrátenej novely zákona o cenných papieroch. Odôvodnili to tým, že firmám tak zostane viac peňazí na riešenie problémov v čase krízy.
Komu sa ide pomáhať
Premiér Robert Fico začiatkom marca ponúkol pomoc prezidentovi U. S. Steelu Georgeovi Babcokovi na stretnutí v Prešove. Jednou z foriem pomoci malo byť aj odblokovanie peňazí z rozpočtu firmy na ochranu životného prostredia.
„Porozmýšľame, či by nebolo možné urobiť odklad tejto povinnosti, aby sa tieto peniaze dali použiť na činnosť samotnej firmy," povedal premiér. V prípade U. S. Steelu ide podľa neho o sumu 10 až 15 miliónov eur (približne 301 a 452 miliónov korún).
Košické oceliarne sa k novele zákona v piatok nechceli vyjadrovať. Oslovili sme aj Železiarne Podbrezová, no ani tí na naše otázky neodpovedali.
Koľkým priemyselným podnikom sa má vlastne takto pomôcť, členovia parlamentného výboru pre životné prostredie nevedeli povedať. Ministerstvo životného prostredia na naše otázky do uzávierky neodpovedalo.
„Nevnímam to ako lobing, ale ako uľahčenie existencie firiem v čase krízy, keď potrebujú každú korunu," povedal exposlanec za SMK Zsolt Simon. Podobne sa podľa neho zrušili aj niektoré ďalšie poplatky. Napríklad sa znížila kaucia pri výrobe alkoholu a minerálnych olejov.
„Tu ide o všetkých. Novela nie je robená selektívne," hovorí šéf poslaneckého parlamentného výboru pre životné prostredie Ján Slabý (SNS).
Poslanec za SMK László Miklós však v tom vidí najväčšiu pomoc pre skládkové spoločnosti. Tieto firmy nemajú prečo pociťovať finančnú krízu. Odpadu sa neprodukuje menej, poplatky za smeti sa pre domácnosti neznížili, tvrdí.
Poslanec Slabý v tejto súvislosti povedal, že sa pripravuje ďalšia novela zákona o recyklačnom fonde, aby občania, ktorí triedia odpad, neplatili poplatok za odvoz odpadkov. S Miklósom súhlasí aj poradca českého ministra pre životné prostredie Ladislav Hegyi.
„Nežiadali to veľké firmy, ale menší podnikatelia z oblasti odpadového hospodárstva, ktorí majú problém s dodržiavaním zákona. Pár priemyselných podnikov, ktoré majú vlastnú skládku, vôbec nerieši situáciu v priemysle," myslí si Hegyi.
Poslanec Miklós sa pýta: „Odkiaľ budú potom peniaze na uzatváranie skládok, na ktoré sa zbierajú? Samozrejme, že s novelou nesúhlasím."
Okrem toho firmy mali odviesť požadovanú sumu na tento rok v januári. Ďalšiu budú odvádzať o rok. To znamená, že ušetria až o niekoľko mesiacov.
Hegyi pripomína, že „vytvorená finančná rezerva už teraz nepokrýva všetky náklady na uzavretie skládok". Výsledkom zníženia tvorby rezerv na uzavretie skládok podľa neho bude, že to nepomôže ekonomike firiem a zamestnanosti, iba sa zvýši zisk malým spoločnostiam, ktorým veľmi na ochrane životného prostredia nezáleží.
„Firmy, ktoré zriaďujú alebo prevádzkujú skládky, sú prepojené na konkrétne strany a poslancov. Vidno to na príklade skládky v Pezinku," hovorí občiansky aktivista Jaroslav Pavlovič.
Skládky, environmentálny fond a cenné papiere
Zmeny v zákone o odpadoch a rovnako v zákone o environmentálnom fonde prešli v rámci zákona o cenných papieroch. Prezident najprv novelu zákona o cenných papieroch nepodpísal. Poslanci minulý týždeň jeho veto prelomili. „Nie je to dobrá správa. Robíme chaos z legislatívy," povedal Simon. To, že to nie je celkom vhodné, pripustil aj Slabý. „Chceli sme to riešiť rýchlo," povedal.
Novelou zákon o environmentálnom fonde sa zvýhodnili žiadatelia o úvery a dotácie, ktorých zriaďovateľom je ministerstvo životného prostredia. Podľa opozičných poslancov sa zmenou posilňujú najmä kompetencie ministra životného prostredia Jána Chrbeta z SNS. Poslanec za SDKÚ Pavol Frešo pripomenul, že práve pre tento fond musel z ministerského kresla odísť aj Chrbetov predchodca Jaroslav Izák.
„Nerozširujeme právomoci ministra, len mu umožňujeme pružne reagovať na havarijné stavy," povedal Slabý. „Ale to môže aj podľa doterajšieho ustanovenia," oponuje Frešo. Dnes platný zákon síce hovorí, že žiadosti o podporu predkladá žiadateľ fondu k 31. októbru predchádzajúceho rozpočtového roka, no zároveň uvádza výnimky, kam patrí aj havarijná situácia.