BRATISLAVA. Návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, ktorý spresňuje podmienky a postup subjektov pri nútenom majetkovoprávnom vysporiadaní nehnuteľností, posunuli dnes poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Vyriešiť sa ním má zdĺhavé vyvlastňovanie nehnuteľností, ktoré v minulosti komplikovalo investície do stavieb vo verejnom záujme, napr. do budovania cestnej infraštruktúry.
V návrhu o vyvlastňovaní sa pripomína, že "vyvlastnenie sa môže uskutočniť len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemôžu zainteresované subjekty dosiahnuť dohodou a dá sa to aj preukázať". Otázky súvisiace s odňatím alebo obmedzením vlastníckych práv k pozemkom a stavbám určeným na zastavanie musia byť vyriešené ešte pred povoľovacími procesmi stavby, čo upravuje stavebný poriadok. Vyvlastnenie ako nútené obmedzenie alebo odňatie vlastníckeho práva je možné iba vtedy, ak sa uskutočňuje v nevyhnutnom rozsahu, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu.
Podľa predkladateľa vyvlastňovacie konanie by mal viesť a rozhodnutie vydať orgán, ktorý priamo nerozhoduje o možnostiach uskutočnenia stavby v danom území. "V záujme vylúčenia pochybností o nepredpojatosti a prehĺbenia objektívnosti sa ako vyvlastňovací orgán navrhuje krajský stavebný úrad," píše sa v návrhu zákona.
Právna úprava vyvlastnenia rieši aj kto, kedy a v akej forme podáva návrh na vyvlastnenie nehnuteľnosti a s akými dôsledkami. Prerokúvaný návrh upravuje aj náhrady, teda kompenzácie za nútené odňatie alebo obmedzenie vlastníckeho práva. Náhrada musí vyjadrovať hodnotu vyvlastňovaného práva.
Zákon ukladá, že výkon činnosti prvostupňového vyvlastňovacieho úradu bude vykonávať krajský stavebný úrad. Ak vznikne nesúlad pri vyvlastňovaní, bude ho riešiť súd, a nie ministerstvo.
Zákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb by mal byť účinný od 1. júla 2010.
Ďalej posunuli aj stavebný zákon
Poslanci Národnej rady (NR) SR dnes do druhého čítania posunuli nový zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon, ktorý snemovni predstavil už nový minister výstavby a regionálneho rozvoja Igor Štefanov. Odmietli pritom opozičný návrh, aby sa zákon vrátil predkladateľovi na dopracovanie.
Cieľom novej právnej normy je vytvárať predpoklady na rozvoj územia tak, aby sa dosiahol súlad prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt. Jeho splnenie si vyžaduje zodpovednú prípravu územnoplánovacej dokumentácie a jednotný postup obcí, krajov a ministerstva.
"Obce a kraje sa musia riadiť v obstarávaní územných plánov metodickými usmerneniami ministerstva. Tak sa prenášajú do územnoplánovacej praxe závery stretnutí ministrov EÚ k otázkam územnej súdržnosti a mestským politikám," upozorňuje predkladateľ.
Návrh v oblasti územného plánovania zachováva súčasnú štruktúru územnoplánovacej dokumentácie, rozširuje však povinnosť mať územný plán pre všetky obce s viac ako 1000 obyvateľmi. Vyžaduje tiež novú štruktúru územnoplánovacích podkladov a ich aktualizáciu. "Novinkou je povinnosť poskytovať podklady spracované orgánmi verejnej správy a vlastníkmi infraštruktúry pre územnotechnické podklady," približuje predkladateľ.
Nový stavebný zákon by mal byť účinný od 1. júla 2010.