BRATISLAVA. Rozpočet sa vláde postupne vymyká spod kontroly. Svedčia o tom nielen čísla o priebežnom stave štátnej kasy, ale aj rozporuplné informácie, ktoré prichádzajú z Úradu vlády a z ministerstva financií.
Minister financií Ján Počiatek hovorí, že škrty vo výdavkoch vo výške 340 miliónov eur (vyše 10 miliárd korún), z ktorých sa financujú protikrízové balíčky vlády, sú na hranici možnosti ministerstiev. Premiér Fico velí, že v šetrení treba pokračovať: „Je mi ľúto, pán minister, ale potrebujeme 15 až 20 miliárd korún."
Keď povie premiér
Ministerstvo financií je po strede ochotnejšie. „V prípade potreby je ministerstvo pripravené na ďalšie úspory vo verejných financiách," povedal hovorca rezortu Miroslav Šmál. Nechcel zatiaľ povedať, na čo a komu chcú siahnuť na peniaze.
Pri úsporách v súvislosti s krízovým balíčkom Počiatek siahal najmä na kapitálové výdavky ministerstiev, napríklad opravy budov. Škrtali sa aj služobné cesty. „Bude závisieť od stavu verejných financií a sumy, ktorú bude treba usporiť, ale zatiaľ nechceme predbiehať," odpovedal Šmál na otázku, ako chce ministerstvo naplniť požiadavku premiéra.
Na prvé miesto pozornosti vládnych politikov sa začali prebíjať verejné financie. Bolo načase. Ešte pár dní a vyzerali by ako z Marsu. Čítajte viac v komentári Ivana Štulajtera: Slučka XXL
Odlišné vnímanie problému s rozpočtom medzi ministrom financií a premiérom poslanec SDKÚ Ivan Mikloš považuje za dôkaz, že vláda je odborne nespôsobilá a nevie, čo s rozpočtom. „Dá sa šetriť, len treba prestať plytvať tým, že sa robia predražené tendre, ako pri elektronickom mýte alebo sa vyhadzujú peniaze na úvery pre stratové firmy ako Cargo, ktoré sa štátu nikdy nevrátia," povedal. Predražené mýto a úver štátu pre Cargo a železnice vezmú zo štátnych financií v prepočte zhruba 13 miliárd korún.
Pohľad na priebežný vývoj rozpočtu pritom naznačuje, že Počiatek sa v ďalších mesiacoch poriadne zapotí, ak nechce, aby sa mu štátna kasa úplne rozvrátila. Rozpočet je totiž na tom zle ako už dávno nie. Zrejme si to uvedomuje aj Fico. Druhé kolo šrotovného, na ktoré ide 22 miliónov eur a zatepľovanie bytov a domov, kde má ísť 66 miliónov eur, majú byť podľa neho posledné protikrízové opatrenia, ktoré zaťažia rozpočet.
Dane, kde ste?
Dane nevynášajú tak, ako v minulosti. Napríklad z DPH, ktorá je pilierom štátneho rozpočtu, sa vybralo doteraz zhruba o polovicu menej ako vlani. Zaostávajú aj iné dane. Navyše, firmy aj živnostníci odvádzajú z nižších zárobkov do Sociálnej a zdravotných poisťovní menej peňazí.
„V prípade, že vláda neurobí žiadne dodatočné opatrenia, deficit verejných financií bude atakovať hranicu piatich percent," povedal bývalý šéf odboru rozpočtových analýz na ministerstve financií Ján Marušinec. To je viac než dvojnásobne oproti vládnemu plánu v rozpočte a vysoko nad kritériom eurozóny.
Vyšší deficit znamená, že vláda bude musieť dávať viac na úroky zo štátneho dlhu a v rozpočte zostane menej peňazí na potrebné výdavky na zdravotníctvo, školstvo, cesty alebo na boj s krízou. Kým v minulých rokoch k nám prichádzali investori okrem iného aj preto, že vlády robili poriadok vo verejnom rozpočte, teraz sa to môže zmeniť. Pre investorov sú vysoké deficity rozpočtu strašiakom, príkladom je Maďarsko.
Upadajúci rozpočet môže zadusiť aj výhody spoločnej meny. „Euro je dobrá vec, ale musia ho sprevádzať reformy a šetrenie v rozpočte. Vláda však nerobí prakticky nič, iba pasívne prijíma krízovú situáciu," povedal Marušinec. To podľa neho môže výhody, ktoré nám malo priniesť euro, zmeniť na nevýhody. Napríklad pre silný konverzný kurz koruny môžu naše firmy stratiť trhy v zahraničí. To znamená nižšie zisky, straty prepúšťanie.
