BRATISLAVA. Medzinárodná ratingová agentúra Fitch vo svojej novej správe o strednej a východnej Európe predpovedá, že región postihne najprudší pokles reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) od pádu plánovaného hospodárstva po roku 1990. Dôvodom sú podľa agentúry prudké otrasy finančných trhov a obchodu v regióne. Súhrnná predpoveď však obsahuje aj viacero predpokladov rastu pre tieto krajiny. "Fitch odhaduje tohtoročný pokles HDP v rozvíjajúcej sa Európe na úrovni 3,1 %, čo je prudký a náhly prepad po 4-percentnom raste v roku 2008 a priemernom raste 6,8 % za päť rokov do 2007. Okrem toho, očakáva Fitch len mierne zotavenie o 1,4 % v roku 2010, čo je nedostatočné na zabránenie ďalšieho rastu nezamestnanosti a tlaku na verejné financie," povedal Edward Parker, riaditeľ oddelenia agentúry Fitch pre rozvíjajúce sa európske krajiny.
Fitch vníma rozdiely vo vyhliadkach hospodárskeho vývoja krajín v tomto roku, ktoré sa pohybujú od rastu na úrovni 2,5 % v Azerbajdžane po 12-percentný pokles v Lotyšsku. Agentúra tak zdôrazňuje potrebu rozlišovať podmienky jednotlivých krajín pred vnímaním regiónu ako jednotného celku, čo odrážajú aj rozličné ratingy krajín od vypuknutia globálnej finančnej krízy. Od augusta 2008 tak v strednej a východnej Európe znížil Fitch hodnotenie 10 krajinám, 10 krajín má negatívny výhľad a žiadna pozitívny. Za najviac ohrozené ekonomiky súčasným poklesom svetového obchodu a finančných tokov považuje Fitch Maďarsko a Kazachstan, zatiaľ čo Poľsko a Turecko vníma najlepšie.
Pokles HDP v regióne bude prvým od ruskej krízy v roku 1998, kedy produkt poklesol o 0,5 % ale aj najprudší od 6-percentného poklesu v roku 1994. Spomedzi 21 krajín zahrnutých v regióne predpovedá Fitch pokles HDP v 19, v jednej bude stagnovať a v jednej vzrastie. Negatívny vplyv na tieto ekonomiky bude mať medzinárodný obchod, pretože sú relatívne otvorené a ich export závisí od cyklických odvetví ako automobilový priemysel. Väčšina krajín zaznamená pokles finančnej sily a prudké spomalenie alebo odtok súkromného kapitálu a úverov. Tieto faktory spolu s veľkými deficitmi bežných účtov, vysokým podielom bankových úverov voči vkladom a závislosti na zahraničnom financovaní spôsobia pokles domáceho dopytu.