BRUSEL. Pád českej vlády neohrozí priebeh českého predsedníctva v Európskej únii. Uviedol to dnes český premiér a úradujúci predseda Európskej rady Mirek Topolánek v pléne Európskeho parlamentu pri prezentácii výsledkov minulotýždňového summitu.
Postup českých socialistov označil Topolánek, ktorého krajina od začiatku roka predsedá EÚ, za bezprecedentné obštrukcie, avšak táto skutočnosť podľa neho nebude mať negatívny dopad na české šéfovanie únii.
Praha chce aj naďalej úspešne moderovať debatu v EÚ, tak ako to avizovala pri preberaní predsedníckeho žezla a ako postupovala aj počas summitu. Ten sa venoval pretrvávajúcej ekonomickej a finančnej kríze.
Topolánek v pléne odmietol tvrdenia, že EÚ robí málo pre boj s krízou. Pripomenul, že na tieto účely sa vyčlenilo 400 miliárd eur (12,05 bilióna Sk), čo predstavuje 3,5 % HDP, a takéto kroky označil za bezprecedentné. Kritizoval súčasne postup USA, ktoré podľa neho pri boji s krízou opakujú chyby z 30. rokov minulého storočia.
"Za najväčší úspech summitu považujem jasné odmietnutie krátkozrakého prístupu. Cesta zvolená USA sa historicky zdiskreditovala sama," konštatoval Topolánek, upozorňujúc aj na zásadné rozdiely v sociálnom zabezpečení občanov v USA a EÚ.
Summit, ktorý bol prípravou na budúcotýždňové zasadnutie krajín G20 v Londýne, podľa českého predstaviteľa ukázal, že EÚ hovorí jedným hlasom a ide na londýnsku schôdzku so spoločným cieľom. Zasadnutie európskych lídrov označil Topolánek za test európskej solidarity, hodnôt a jednotného trhu. Ak by sa tieto princípy narušili, ohrozilo by to úniu. Keďže terajšia kríza je krízou dôvery, EÚ sa musí zaoberať spôsobmi, ako to napraviť.
"Nestačí do systému len naliať peniaze, urobili sme to, ale banky aj tak peniaze nepožičiavajú. Dôvera sa nedá ani nariadiť, ani kúpiť," varoval Topolánek, pripomínajúc, že sa medzi európskymi lídrami dospelo k zhode ohľadne potreby individuálneho prístupu k jednotlivým krajinám EÚ.
Český premiér v pléne vyzdvihol tiež nutnosť lepšieho dohľadu a regulácie finančných inštitúcií a rešpektovania dohodnutých pravidiel. Bolo by podľa neho chybou, ak by sa teraz spúšťali nové stimulačné balíky bez toho, aby EÚ poznala efekt doteraz prijatých opatrení.
"Nikto nepozná dno tej krízy a jej koniec," konštatoval Topolánek, podľa ktorého je plán EÚ ambiciózny, komplexný a diverzifikovaný, pričom sa zároveň zaoberá otázkou rastu a zamestnanosti vo všetkých krajinách únie.
V súvislosti s energetickou bezpečnosťou, ktorá bola tiež témou summitu, Topolánek upozornil, že plynová kríza nie je vyriešená a môže sa znovu zopakovať situácia, aká nastala v januári tohto roka, keď EÚ čelila vážnym problémom z dôvodu ukrajinsko-ruského sporu. EÚ preto schválila balík energetických projektov, ktoré majú zlepšiť energetické prepojenie medzi členskými krajinami.
Šéfovia vlád a štátov sa na summite venovali aj tzv. východnému partnerstvu. Táto iniciatíva, ktorá sa oficiálne spustí v máji, má posilniť spoluprácu a vzťahy medzi EÚ a šiestimi krajinami na východ od jej hraníc. Ide o Ukrajinu, Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan a Bielorusko. To však musí dosiahnuť požadovaný pokrok v oblasti demokracie a ľudských práv. Určitý pokrok sa podľa Topolánka dosiahol a Minsku sa "otvárajú dvere", táto otázka však zatiaľ nie je vyriešená a žiadne rozhodnutie nepadlo.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) sla