Kým pred koncom roka banky súťažili, ktorá koľko pridá k štyrom percentám na ročnom vklade, teraz sa ľudia musia uskromniť s percentom. Alternatívou môžu byť peňažné fondy, no tie za posledný rok veľa nezarobili. Správcovia tvrdia, že sa to zlepší.
BRATISLAVA. Kto príde do banky s tým, že si chce uložiť časť úspor na termínovanom vklade na mesiac, tri mesiace prípadne jeden rok, zaujímavý úrok už čakať nemôže. Ponuka bánk naznačuje, že klient môže byť často rád, ak získa aspoň sadzbu prevyšujúcu jedno percento ročne. Takýto úrok na termínovanom vklade mu však nepokryje 2,2percentnú infláciu očakávanú v tomto roku.
Štvorpercentné úroky na vkladoch sú už utópia
Ešte v novembri a decembri, keď banky lákali od občanov posledné korunové úspory, sa ponuka na úročenie ročného termínovaného vkladu vo viacerých z nich vyšplhala nad štyri percentá. Pred koncom roka už niektoré finančné domy začali znižovať úročenie ročných vkladov bližšie k trom percentám, no snažili sa viac zatraktívniť úložky na 3 alebo 6 mesiacov. Momentálne už neplatí ani to.
Pokles úrokov na vkladoch kopíruje znižovanie základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB). V tomto roku klesla už dvakrát. Momentálne je na úrovni 1,5 percenta. Za takúto sadzbu si komerčné banky požičiavajú peniaze od centrálnej banky na sedem dní. „ECB nastavuje úroky tak, aby podporila ekonomický rast," povedal hlavný ekonóm Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.
Ročné úročenie termínovaných vkladov však zrejme ešte viac spadne pod jedno percento. Ekonómovia totiž predpokladajú, že ECB by mohla znížiť úroky na eurá na jedno percento už v polovici tohto roka.
Nevylučujú ani to, že po tom, čo americký Fed a britská Bank of England ohlásili nákup dlhových cenných papierov, aby tamojším vládam požičali peniaze, sa k podobnej stratégii môže odhodlať aj ECB. „To by, samozrejme, tlačilo sadzby dole," hovorí analytik ČSOB Marek Gábriš.
Niektoré banky sa snažia „zaútočiť" na úspory klientov, ktoré ešte neuložili do bánk, ponukou s o niečo vyšším úrokom pri sporivých vkladoch. Spravidla to nie je viac ako dve percentá ročne. A dlhší čas to nebude inak.
„Naši kolegovia v Erste Bank očakávajú, že kľúčové sadzby ECB budú ešte aj na jar budúceho roka pod dve percentá a dva roky mierne nad troma percentami. To znamená, že sadzby na termínovaných účtoch zrejme úročenie štyri percentá tak skoro nedosiahnu," hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
Peňažné fondy nezarábali
Alternatívou pre konzervatívnych investorov by mohli byť peňažné fondy. Aj keď nesľubujú vysoké zárobky, mnohí si ich vyberú preto, aby ani neprerobili, keďže tie neinvestujú do akcií. A zrejme aj preto, aby získali lepšie zhodnotenie ako na termínovanom účte v banke.
Údaje Slovenskej asociácie správcovských spoločností však ukazujú, že asi dve tretiny peňažných fondov, ktoré predávajú na našom trhu jej členovia, sú za posledných 6 mesiacov alebo jeden rok v mínuse. Podľa správcov fondov je to preto, lebo sa zvýšili kreditné, resp. rizikové prirážky dlhopisov.
Finančná kríza nepoznačila iba akcie, ale aj dlhopisy. A tie sa nachádzajú v majetku peňažných fondov. „Výkonnosť rôznych peňažných fondov mohla byť za posledné mesiace kladná i záporná najmä podľa toho, aký bol v ich portfóliu vzájomný pomer štátnych a firemných dlhopisov," hovorí analytik skupiny Pioneer Investments v ČR Roman Dvořák. Eurové štátne dlhopisy totiž odolávali kríze lepšie ako podnikové a bankové.
„Nie je peňažný fond ako peňažný fond. Niektoré fondy peňažného trhu napríklad investujú do lokálnych menových trhov centrálnej a východnej Európy, Latinskej Ameriky, Ázie, Afriky a Blízkeho východu.
To v súčasnom období znamená vyššiu kolísavosť výkonnosti," hovorí portfólio manažér Erste Sparinvest Anton Hauser. Podľa neho sú vyhliadky na vývoj jednotlivých lokálnych mien v druhej polovici roka pozitívnejšie. „Očakávame ich posilňovanie oproti doláru aj euru," dodal Hauser.
