Economist: Slovensko môže doplatiť na hazard iných

Podľa prestížneho časopisu Economist predstavuje slovenská ekonomika v rámci stredoeurópskeho priestoru svetlú výnimku. Ani to však krajinu nezachráni pred prípadným kolapsom celého regiónu.

Podľa prestížneho časopisu Economist predstavuje slovenská ekonomika v rámci stredoeurópskeho priestoru svetlú výnimku. Ani to však krajinu nezachráni pred prípadným kolapsom celého regiónu.

BRATISLAVA. Economist v aktuálnom čísle analyzuje dopady krízy na jednotlivé krajiny strednej a východnej Európy. Všímal si hlavne nedávny prepad lotyšskej ekonomiky, no v širšom kontexte venoval veľký priestor aj situácii v okolitých krajinách.

Začína ironickým postrehom, že jediný lotyšský výrobok, ktorý krízou neutrpel, sú tričká so slovami „Nasing spesal", parodujúce trápnu reakciu ministra financií na otázky novinárov ohľadom stavu ekonomiky. Vcelku však vystihujú bezradnosť lotyšskej vlády a mnohých ďalších postkomunistických krajín ako zastaviť klesanie HDP.

Lotyšský pád hrozí regionálnym dominoefektom

Podľa Economistu Lotyšsko doplatilo na nerozumné pôžičky a prílišnú dôveru v záchranné mechanizmy zahraničných bánk, ktoré by mali pumpovať peniaze do dcérskych pobočiek.

Posledný vývoj urobil týmto, podľa Economistu naivným predstavám, koniec. Ekonomické problémy sa prejavili škrtmi vlády vo verejných výdavkoch, ktoré mali za následok masové protesty v uliciach Rigy. Hoci Lotyšsko predstavuje so svojimi 2,4 mil. obyvateľmi ekonomického trpaslíka, celý región nervózne hľadá podobné príznaky vo vlastnej situácii.

Podľa Economistu by však bolo veľkou chybou hádzať všetky postihnuté krajiny do jedného vreca. Zdôrazňuje, že rozdiely v jednotlivých postkomunistických krajinách sú oveľa väčšie ako odlišnosti medzi novými a starými členmi EÚ.

V kontraste so všeobecným názorom sú často „novoprišelci" na tom ekonomicky oveľa lepšie. Stačí vraj porovnať situáciu v Slovinsku a Grécku.

Pomoc Medzinárodného menového fondu potrebuje podľa analýzy Economistu len niekoľko krajín, a to najmä Lotyšsko, Maďarsko či Ukrajina.

Slováci si vedú výnimočne dobre

Podľa Economistu je napríklad poľská ekonomika relatívne sebestačná, zatiaľ čo Česi ťažia z pevného bankového systému a malej zadĺženosti. Susedné Slovensko je na tom údajne ešte lepšie. Nemusí sa zaťažovať nejasnou budúcnosťou a plávajúcim kurzom, ale s krízou už bojuje spod ochranných krídiel silnej spoločnej meny euro.

V iných krajinách je obraz radikálne odlišný. Najchudobnejšie postkomunistické krajiny boli a sú veľmi závislé od „sponzoringu" občanov, pracujúcich v zahraničí. Podiel peňažných zásielok „gastarbeiterov" v HDP sa tam pohybuje v rozmedzí od 10 až 30 percent (Moldavsko, Tadžikistan).

Smäd po kapitále je jediný spoločný menovateľ

Economist tvrdí, že ak niečo postkomunistický región spája, je to jedine „smäd" po zahraničných investiciách. Ten sa ale prejavuje veľmi rozdielne. Kým Rusko krátkozrako hazardovalo, spoliehajúc sa na svoje obrovské zdroje surovín, Slovensko predstavuje pozitívny príklad ekonomickej politiky. Tú ťahá príchod zahraničných automobiliek, kvalifikovaná pracovná sila, nízke dane a dobrá infraštruktúra v srdci predraženej Európy.

Zaradilo sa tým medzi krajiny, ktoré stavili na priame zahraničné investície. A tie sú podľa Economistu najmenej zraniteľné. Nové fabriky síce môžu mať problémy, ale už existujúci kapitál len ťažko odchádza.

Naopak, krajiny ako Maďarsko sa nerozumne spoliehali na predaj, a preto sú dnes závislé na premenlivej situácii a cudzích rozhodnutiach.

Nervy pracujú

Prvú fázu krízy sa strednej Európe podarilo ako - tak prekonať, no ako prebehne tá druhá, sa dá len ťažko odhadnúť. Situácia by sa mohla zvrtnúť v bezbrehý protekcionizmus. Stredná Európa bude musieť vyplatiť obrovský, celkovo 400 miliardový dlh už v tento rok. To predstavuje veľké riziko pre celý región.

Ak totiž zahraničná banka opustí potápajúcu sa dcéru v jednej krajine, nedôvera klientov sa automaticky prenesie aj na ostatné pobočky v ďalších krajinách. Potom zostáva už len krôčik k bezhlavému presúvaniu kapitálu z postihnutých inštitúcií, čo sa prejaví neúmerným zaťažením centrálnej banky.

Nestabilná mena - najväčší zdroj problémov

Krajiny ako Maďarsko, Poľsko či Rumunsko dnes doplácajú na ľahkovážne špekulácie s načasovaním vstupu do eurozóny. Čo pred rokom vyzeralo ako prijateľné riziko, je dnes podľa Economistu bolestivé precitnutie do reality.

Risk pádu lokálnej meny limituje možnosti v boji s finančnou krízou. Česi, Poliaci aj Maďari sa dnes síce snažia koordinovane postupovať, ale ani to nemusí byť záruka ekonomickej stability. Economist poukazuje na príklad Ruska, ktoré obetovalo až polovicu rezerv v snahe stabilizovať rubeľ.

Zmena daňovej politiky predstavuje druhú cestu, ale nie bez rizík. Prílišné zoštíhľovanie verejných výdavkov môže podľa Economistu nakoniec pôsobiť kontraproduktívne.

Volanie po voľnom trhu sa skončilo volaním o pomoc

Economist kladne hodnotí, že napriek mnohým problémom sa kríza zatiaľ neprejavila v populistických a protekcionistických krokoch jednotlivých vlád. Stredná a východná Európa dlhé roky volala po voľnom trhu, a ten sa prejavil v ekonomickej prosperite celého regiónu.

No táto stratégia už nemusí byť úspešná, ak sa situácia bude naďalej zhoršovať. Prominentný ekonóm Willem Buiter predpokladá, že je to iba otázkou času.

Osud strednej Európy spočíva v cudzích rukách

Economist je skeptický aj pri hodnotení snahy stredoeurópskych štátov spoločne odstraňovať dopady krízy. Vzhľadom k veľkosti problému nemajú vraj tieto krajiny šancu reálne ovplyvniť dôležité rozhodnutia veľkých hráčov typu Británie, Francúzska či Nemecka. Jedine oni budú mať reálny vplyv na vývoj v celej Európe.

Vychvaľovanie voľného trhu a kritika konzervatívnej politiky starých členov EÚ sa definitívne skončila. Teraz mnohí závisia práve od ich pomoci. Economist však zdôrazňuje, že ani silné a pochopiteľné argumenty nemusia byť zárukou spásonosných riešení.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  5. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  10. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 19 969
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 897
  3. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 764
  4. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 2 387
  5. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 275
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 2 151
  7. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 1 725
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 648
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 498
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 234

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.

Neprehliadnite tiež

Bystrica má novú autobusovú stanicu. Pozrite sa, ako sa menila

Predchádzajúca stanica bola otvorená v 80. rokoch a nikdy nebola celkom dokončená, nový terminál je najmodernejší v krajine.

Čo si o autokamerách myslí polícia a môže ísť video na Facebook?

Autokamery snímajú aj poznávacie značky a tváre ľudí, s videami preto treba narábať opatrne.

Hľadá sa EY Podnikateľ roka, víťaz pocestuje do Monte Carla

Do súťaže môžu podnikateľov nominovať aj ich zákazníci alebo známi.

Nová dotácia. Časť drevodomu zaplatí po novom štát

Tento rok rozdelí rezort pôdohospodárstva na montované domy z dreva milión eur. Výška podpory bude závisieť od regiónu