BRATISLAVA. Čím menej si ľudia na svojich účtoch v súkromných dôchodkových správcovských spoločnostiach (DSS) našetria, tým viac odvedú na penzie pracujúci o dvadsať či tridsať rokov. ČTK to povedal Viliam Páleník z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Demografická kríza
Na Slovensku totiž v nasledujúcich desaťročiach pre dlhotrvajúci pokles pôrodnosti ubudne pracujúcich, ktorí budú môcť prispievať na penzie cez povinné odvody. Predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu presadila zmenu dôchodkového systému a asi 1,5 milióna ľudí si začalo na dôchodky šetriť v DSS. Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca terajšie penzie, však zmenou prichádza každoročne o stovky miliónov eur. Na výpadky v jej príjmoch musí hľadať zdroje vláda.
"Do stredného veku prichádza početná generácia zo sedemdesiatych, osemdesiatych rokov, a keď tá pôjde do penzie, reforma by mala byť už ukončená," povedal Páleník. Na súkromné účty odchádzajú odvody vo výške deviatich percent z hrubej mzdy, rovnaký pomer získava Sociálna poisťovňa. Hoci krajina čelí negatívnym dopadom svetovej hospodárskej krízy, v súčasnosti je podľa Páleníka najlepšie obdobie na tvorbu zdrojov pre budúce penzie.
Rastúce náklady
Pokles odvodov do druhého dôchodkového piliera odmieta aj analytik bratislavského mimovládneho inštitútu INESS Radovan Ďurana. Očakávané problémy s chýbajúcimi peniazmi na penzie by sa podľa neho len odsunuli.
Bez sporenia na súkromných účtoch by náklady na dôchodky v roku 2025 vzrástli pri súčasných cenách na asi 4,43 miliardy eur (133,5 miliardy korún), oproti 3,25 miliardám eur (97,9 miliardy korún) v roku 2007, vypočítal INESS. V roku 2050 by už na penzie bolo potrebných z verejných zdrojov 5,87 miliardy eur (176,8 miliardy korún). V prepočte na jedného pracujúceho by sa pre očakávaný úbytok zamestnancov náklady na dôchodky zvýšili v roku 2050 oproti roku 2007 o 157 percent.
Sporenie na súkromných účtoch na penzie považuje za prínos aj poslanec ĽS-HZDS Jozef Halecký, súčasné nastavenie dôchodkového systému však podľa neho presahuje ekonomické možnosti štátu. "Takýmto tempom by mali ísť bohatšie krajiny," povedal ČTK. ĽS-HZDS opakovane žiadala pokles odvodov do DSS na šesť percent, naopak príspevok do Sociálnej poisťovne by sa mal zvýšiť na 12 percent. Konfederácia odborových zväzov nedávno dokonca vyhlásila, že na súkromné účty by mali smerovať len štyri percentá z hrubej mzdy.
Vláda Roberta Fica zatiaľ podľa ministerky práce a sociálnych vecí Viery Tomanovej úpravu odvodov do DSS neplánuje. "Na takomto variante nepracujeme," povedala v nedeľu v diskusnej relácii televízie TA3. Napriek tomu, že Fico fungovanie dôchodkových správcovských spoločnosti dlhodobo kritizuje, v najbližšom období by sa mala upraviť len výška poplatkov za vedenie účtov v DSS, poznamenala ministerka.