BRATISLAVA. Poplatky v druhom pilieri sa budú meniť. Premiér Robert Fico včera potvrdil, že vláda chce nadviazať poplatky, ktoré si účtujú dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS), na dosiahnutú výkonnosť fondov. „Ak nebudú fondy výnosné, DSS nebudú mať žiadne poplatky a dokonca je možné, že príde zákonom stanovená povinnosť doplniť peniaze na úroveň istiny," povedal včera premiér.
Premiér predvída šialenstvo
Model, kedy a v akej výške si DSS budú môcť účtovať poplatok, premiér neprezradil. Najprv ho chcú dať do paragrafového znenia. „Zatiaľ si to necháme ako naše interné tajomstvo, lebo si viem predstaviť, aké šialenstvo to vyvolá v dôchodkových spoločnostiach," povedal premiér. Pôjde však o „významné zníženie poplatkov", zdôraznil.
Na premiérove vyjadrenia včera reagovali aj dôchodkové spoločnosti. Dovolávajú sa odbornej, nie politickej diskusie. „Nemáme dôvod na šialenú reakciu ohľadne správ, že dôjde k úprave poplatkov za správu fondov DSS, ako predpokladá pán premiér. Predpokladáme totiž, že návrh, ktorý pripravujú jednotlivé ministerstvá, bude mať odborný a nie politický charakter," povedal predseda Asociácie DSS Peter Socha.
Na princípe závislosti výšky poplatku od výnosnosti fondu sa podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Petra Kažimíra zhodli spolu s ministerstvom práce i Národnou bankou (NBS). Centrálna banka je vo vyjadreniach zdržanlivejšia. „NBS pripravuje materiál, zatiaľ je predčasné akokoľvek ho konkretizovať," povedala včera hovorkyňa banky Jana Kováčová.
Podľa ministerky práce Viery Tomanovej zámer bude jasný v priebehu dnešného dňa. „ V každom prípade je to o lepšom zhodnocovaní peňazí. Je to svojím spôsobom zase v prospech sporiteľov," povedala.
Vyššie zhodnotenie však môže priniesť rizikovejšie investovanie. V portfóliách rastových a vyvážených fondov, kde si sporí 96 percent sporiteľov, je momentálne do 10 percent akciových investícií. Vo väčšine fondov je minimálne tretina majetku v slovenských štátnych dlhopisoch. „Keď je odplata závislá od výkonu, cieľom je, aby sa investovalo agresívnejšie," predpokladá Socha.
Analytik inštitútu INEKO Peter Goliaš tvrdí, že optimálnu výšku poplatkov by mala určiť súťaž medzi DSS podobne, ako to platí napríklad v bankovom sektore. Tú dnes obmedzujú časté zásahy štátu do druhého piliera.
Poplatky v druhom pilieri
Z každého príspevku do druhého piliera si najprv Sociálna poisťovňa zoberie 0,5 percenta. Za sumu zníženú o tento poplatok si sporiteľ nakúpi dôchodkové jednotky. Ich počet sa zníži o jednopercentný poplatok, ktorý si účtuje dôchodková spoločnosť. Na konci mesiaca si DSS stiahne aj poplatok vo výške 0,065 percenta z hodnoty majetku na dôchodkovom účte sporiteľa za správu fondu. Na výkonnosť fondu by sa mal nadviazať práve poplatok za správu fondu.
Tieto poplatky sú jediným príjmom DSS. Z nich potom hradia poplatky napríklad depozitárovi, teda banke, alebo za obchodovanie s cennými papiermi. V prípade klasických podielových fondov i doplnkových fondov v treťom pilieri sa tieto náklady hradia z majetku fondov.
Čo s odvodmi?
Aj keď premiér trvá na tom, že znižovanie odvodov nie je témou, nevylúčil, že raz bude. „Určite, ak by mal hroziť krach dôchodkových správcovských spoločností z dôvodu krízy do budúcnosti, budú prijímané k tomu aj zodpovedné opatrenia," povedal. Kažimír ho doplnil, že podľa analýzy ministerstva financií je zo strednodobého hľadiska parametrické nastavenie penzijného systému neudržateľné. Spresnil, že ide o horizont 3 až 5 a viac rokov.
Dočasné zníženie odvodov do druhého piliera na 6 percent už v minulosti presadzovalo HZDS. V utorok odborári navrhli ich zníženie na 4 percentá. Exminister práce Ľudovít Kaník povedal, že má informácie z vlády, že sa uvažuje o ich znížení dokonca na 3 percentá.
Ministerka Tomanová na otázku, čo si myslí o znižovaní odvodov zo súčasných 9 percent, povedala: „Už v uznesení vlády z roku 2002 sa jednoznačne konštatuje, že 6 percent je neutiahnuteľných."
