BRATISLAVA. Samosprávy začnú šetriť, no prísna regulácia a zníženie bežných výdavkov v nadväznosti na prijaté opatrenia vlády sa nemá dotknúť kvality služieb, ktoré samosprávy poskytujú občanom.
To je odkaz od dnešného Okrúhleho stola, pri ktorom o riešeniach v súvislosti so súčasnou hospodárskou krízou diskutovali zástupcovia samospráv, podnikateľského sektora a odbornej sféry. Stretnutie zvolal primátor hlavného mesta Bratislavy Andrej Ďurkovský. Medzi inými debatovali aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja Vladimír Bajan, prezident Únie miest Slovenska Štefan Bošňák a riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Eugen Jurzyca.
Škrty v rozpočte hlavného mesta na úrovni 3,5 percenta znamenajú napríklad pre Bratislavu výpadok v príjmoch z dani z príjmov zhruba 10 miliónov eur, podotkol Ďurkovský. Hoci opatrenia prijaté vládou umožňujú, aby samosprávy tento výpadok sanovali aj z kapitálových príjmov, Bratislava touto cestou nepôjde, dodal.
"My si pripravujeme rozpočet v takej forme, aby sme tých 3,5 percenta vykonali aj v bežných výdavkoch a tým pádom sa vôbec nedotýkali kapitálovej časti rozpočtu," povedal Ďurkovský s tým, že hlavné mesto si kapitálové prostriedky nebude prejedať v rámci bežného rozpočtu.
Chcú vyššiu efektivitu
Diskutujúci sa za okrúhlym stolom zhodli na tom, že cesta, ktorou sa treba uberať spočíva v efektívnom využívaní kapitálových zdrojov, teda cez investície a podporu infraštruktúry. Tiež si myslia, že je dôležité pokračovať v nastúpenom trende vzdelanostnej ekonomiky. Treba tiež čo najviac podporovať verejné projekty, pretože vytvárajú priestor na podporu zamestnanosti, myslia si.
Takáto podpora by sa mala uskutočňovať aj prostredníctvom dotácií zo štátneho rozpočtu po prehodnotení jeho výdavkovej štruktúry v rokoch 2009-2011. Peniaze by pritom mali ísť na projekty, ktoré jednak posilňujú zamestnanosť, jednak zlepšujú infraštruktúru v mestách a obciach. Tiež má ísť o také projekty, ktoré zlepšujú životné prostredie a podporujú znižovanie spotreby energií alebo zvyšujú efektívnosť jej spotreby.
Vzdelanostnú ekonomiku a rozvoj spolupráce medzi univerzitami a súkromným sektorom na stretnutí podčiarkol slovenský eurokomisár Ján Figeľ. "Schopnosť inovovať je základom pre hospodársky rast oveľa viac ako klasická schopnosť absorbovať extenzívne investície," uviedol.
Vzdelanostná ekonomika má rásť aj v regiónoch
V regiónoch by sa malo preto systematicky pracovať na udržaní a podpore zamestnávateľov s vysokou pridanou hodnotou a so sofistikovanými službami. Malo by ísť napríklad o vývojové centrá a strediská aplikovaného výskumu.
V súvislosti so svetovou hospodárskou krízou koná aj Brusel, konkrétne v otázkach regionálneho rozvoja. Európska komisia ponúkla aktualizáciu operačných programov súvisiacich s regionálnym rozvojom všetkým členským štátom, aby mohli rýchlejšie a flexibilnejšie reagovať na svoje špecifické problémy, informoval eurokomisár.
Figeľ predpokladá, že tieto nanovo definované podmienky schváli Európsky parlament na svojom aprílovom zasadaní. Aktualizáciu operačných programov označil za ponuku štátom EÚ, aby prípadne prehodnotili svoje priority a nástroje pre riešenie otázok regionálneho rozvoja, sociálnej situácie a ekonomiky všeobecne.
Túto možnosť Ďurkovský víta a označil ju za "úžasnú príležitosť", pretože by to umožnilo bratislavskému regiónu a Bratislave ako mestu čerpať zdroje z európskych fondov. Bratislavský kraj bol totiž od fondov na regionálnu podporu odsunutý, pretože ako jediný zo slovenských regiónov vykazoval európsky nadpriemer.
