Hazardné hry hrajú najmä chudobní a menej vzdelaní ľudia, ktorí do nich neváhajú niekedy vložiť aj posledné peniaze. Väčšinu z prevádzkovateľov hier hospodárska kríza ešte nezasiahla.
BRATISLAVA. Sen o ľahko zarobených peniazoch sníva mnoho ľudí aj počas hospodárskej krízy. Odborníci sa domnievajú, že v dôsledku stúpajúcej nezamestnanosti a nedostatku peňazí sa ich počet dokonca zvyšuje. Psychológ hovorí, že za úspechom hazardu je najmä naivná viera hráčov, že rozprávkovo zbohatnú. Niektorí ľudia sú ochotní dať do hazardu aj posledné peniaze.
Víťazné ťaženie hazardu potvrdzuje predovšetkým stúpajúci počet vkladov. Ide najmä o lotérie, žreby, internetové hry a výherné automaty. Klesajú však stávkové hry.
Nárast o desiatky percent
Počet vkladov do lotérií, žrebov a internetových hier vzrástol na začiatku tohto roku v porovnaní s rovnakým obdobím minulého o 35 percent, tvrdí hovorkyňa spoločnosti Tipos Barbora Písecká. Podľa nej sa tak potvrdzuje vlaňajší stúpajúci trend, keď vklady hráčov do hazardných hier „opäť dosiahli rekordnú úroveň".
Z dosiahnutých výsledkov za spoločnosť Tipos vyplýva, že záujem ľudí o hry sa neznížil, dokonca sa zvýšil a kontinuálne rástol.
Jej hodnotenie vlaňajšieho roku, v závere ktorého sa už začali prejavovať dosahy hospodárskej krízy, potvrdzuje aj Miroslav Dobák, hovorca Daňového riaditeľstva. „Výsledky roku 2008, a je možné povedať, že aj posledných dvoch mesiacov roka, vôbec nenasvedčujú tomu, že by poklesol záujem o hranie," vysvetľuje.
Hovorkyňa Tiposu napriek tomu hovorí, že je veľmi ťažké predpokladať, ako sa bude v súvislosti s hospodárskou krízou ďalej vyvíjať záujem hráčov o hazardné hry. „Je pravdepodobné, že nepríde k výraznejšiemu poklesu vkladov," predpovedá Písecká. Podľa nej sa nedá vylúčiť, že záujem hráčov o hazard sa dokonca zvýši.
Obľuba hazardných hier má však podľa údajov spoločnosti Tipos svoje regionálne špecifiká. Hoci je v Bratislavskom kraji priemerná výška vkladu vyššia ako v ostatných regiónoch Slovenska, najčastejšie tipujú hráči v Košickom a Prešovskom kraji, aj keď za nižšie sumy.
Stávkovanie klesá
Regionálne rozdiely v prístupe k hazardným hrám potvrdzuje aj Roman Berger, prevádzkový riaditeľ spoločnosti Niké. Tá prevádzkuje stávkové hry. Pokles ich tržieb podľa neho v súčasnosti vidieť „predovšetkým v regiónoch, ktoré sú najviac postihnuté klesajúcou zamestnanosťou".
Na rozdiel od Píseckej si však myslí, že „ak sa bude ekonomická kríza aj naďalej prehlbovať, a najmä, ak bude výrazne rásť nezamestnanosť na Slovensku, v sektore stávkových hier sa dá očakávať ďalší pokles tržieb". Napriek tomu predpokladá, že športoví nadšenci budú stávkovať rovnako, aj keď za menšie finančné vklady.
Hazard priťahuje chudobu
Psychológ Karol Kleinmann hovorí, že hazard láka najmä sociálne slabé skupiny. „Chudobu priťahuje," dodáva. Chudobní a menej vzdelaní ľudia sú podľa neho náchylní hrať hazardné hry práve vtedy, keď peňazí nemajú nazvyš. Naivne veria, že práve oni rozprávkovo zbohatnú.
Na príklade jednej výherkyne v Lote potvrdzuje slová psychológa aj hovorkyňa Tiposu. Za posledných 20 korún si kúpila žreb a vyhrala takmer 60 miliónov korún. Kleinmann vysvetľuje, že ľudia vo finančnej tiesni sú inšpirovaní práve takýmito príbehmi. Pravdepodobnosť, že sa aj oni stanú hrdinami príbehu so šťastným koncom, je však mizivá. „Skôr sa stáva, že takíto ľudia všetko stratia".
Záľubu chudobných v hazardných hrách nepopiera ani Dobák. Tvrdí, že hry sú obzvlášť obľúbené v ekonomicky slabších regiónoch. Podľa neho ide najmä o jednoduchšie druhy hier. „Hlavne o hru na výherných prístrojoch," vysvetľuje.
Berger súhlasí s tým, že pri poklese životnej úrovne sa mnohí ľudia pokúšajú prostredníctvom stávkovania získať väčšiu sumu v podobe výhry, ktorou by pokryli svoje potreby. „Toto pravidlo však platí len dovtedy, pokiaľ životná úroveň neklesne natoľko, že budú uprednostňovať pokrytie základných životných potrieb," dodáva.
