BRATISLAVA. Aj keď je kríza, niektoré firmy nemôžu kalkulovať so znížením nákladov. Ministerstvo práce navrhuje opäť zvýšiť stravné, a to sa môže premietnuť aj do hodnoty gastrolístka, ktorý firmy dávajú. Kým dnes má najnižší gastrolístok hodnotu 2,48 eura, po novom by to bolo 2,70 eura.
Rozdiel v starej mene predstavuje necelých sedem korún na jedného zamestnanca. Generálny sekretár Zväzu obchodu a cestovného ruchu Jozef Orgonáš však tvrdí, že „akékoľvek zvýšenie akejkoľvek položky", ktoré zamestnávateľ nemôže ovplyvniť, vedie k celkovému zvýšeniu nákladov. „Zamestnávatelia šetria v každej možnej položke, preto takýto nárast nevítajú s nadšením."
- zamestnávateľ je povinný zabezpečovať stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja,
- nárok na stravu má každý, kto v rámci jednej zmeny odpracuje viac ako štyri hodiny vrátane toho, kto vykonáva domácu prácu alebo teleprácu,
- zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie buď vo vlastnej jedálni, v zariadení iného zamestnávateľa, alebo prostredníctvom tretej osoby,
- ďalšou jeho povinnosťou je prispievať na stravovanie,
- ak stravu poskytuje v závodnej jedálni, musí prispievať v sume najmenej 55 percent ceny jedla, najviac to môže byť 55 percent stravného pri pracovnej ceste od 5 do 12 hodín,
- ak firma nemá vlastnú jedáleň a zamestnancom by nepomohli ani gastrolístky, pretože by sa nemali kde v okolí najesť, musí im poskytovať finančný príspevok – v rovnakej výške ako v predchádzajúcom prípade,
- od 1. januára 2009 stravné pri pracovnej ceste od 5 do 12 hodín predstavuje 3,30 eura.
Ministerstvo odhaduje iba „mierne zvýšenie" firemných nákladov. Barbora Petrová z jeho mediálneho oddelenia tvrdí, že podľa zisťovania za minulý rok, ktoré obsiahlo 260tisíc zamestnancov, je priemerná cena gastrolístka 2,74 eura.
„Z toho vyplýva, že už v roku 2008 zamestnávatelia poskytovali vyššiu cenu stravovacej poukážky, ako bude jej nové minimum."
Na benefitoch sa šetrí
„Určite to vyvolá tlak na náklady," pripúšťa podpredseda Odborového zväzu Kovo Anton Mifka. Tvrdí však, že ešte nepočul, že by firmy namietali proti zvýšeniu stravného.
Kríza núti firmy siahnuť na dno svojich rezerv. Šetrí sa všade, nadštandardné výhody sa obmedzujú. Nefinančné benefity nie sú výnimkou. Výsledky jedného prieskumu, ktorý robí spoločnosť Profesia, naznačujú, že už sa šetrí aj na vzdelávaní zamestnancov, firemných akciách či bezplatnom poskytovaní nápojov na pracovisku.
Zabezpečiť stravovanie je pritom jednou zo základných povinností zamestnávateľa. Niektoré firmy napriek tomu môžu ušetriť aj na gastrolístkoch.
Ak poskytujú gastrolístky vo vyššej ako minimálnej hodnote, stále majú priestor na zníženie ich ceny. „Je možné očakávať, že gastrolístky sa budú riešiť v niektorých spoločnostiach v dolnej hranici, čo nebolo všeobecným javom," hovorí Orgonáš.
Hneď využili nový zákon
Ministerstvo postupuje na základe novely zákona o cestovných náhradách, ktorá platí od 1. januára. Len vďaka nej môže navrhnúť zvýšenie stravného už teraz.
Na rozdiel od minulosti mu totiž stačí, že ceny jedál a nealkoholických nápojov v reštauráciách stúpli najmenej o päť percent oproti januáru minulého roka. V novembri stúpli o 6,6 percenta. Ešte vlani by na to bolo treba 10 percent.
Návrh opatrenia sa do 24. februára pripomienkuje. Ministerstvo predpokladá, že v Zbierke zákonov ho uverejnia v marci. Vyššie stravné by tak zamestnancovi patrilo od 1. apríla.
Zvýšenie stravného môžu využiť aj živnostníci, ktorí si kupujú gastrolístky.
Hodnota lístka
nie je ohraničená – záleží len
na zamestnávateľovi.
Záleží len na firme. Každá si však musí spočítať, čo sa jej oplatí. Výdavky nad určitú sumu si totiž už nemôže dať do nákladov.
Zamestnávateľ musí na gastrolístok prispieť najmenej vo výške 55 percent jeho ceny.
Z hodnoty vyššej ako 3,30 eura si však môže dať do nákladov iba 55 percent z tejto sumy.
Zvyšok ceny si platí zamestnanec. Zamestnávateľ mu ho strháva zo mzdy alebo časť financuje zo sociálneho fondu.
Živnostník, ktorý sa stravuje v reštauráciách, si môže dať za každý odpracovaný deň do nákladov 3,30 eura. Nesmie byť však súčasne zamestnaný.
Výdavky na stravovanie musí, samozrejme, preukázať. Urobiť to môže napríklad dokladom o nákupe gastrolístkov či účtom z reštaurácie. Druhý spôsob je však komplikovanejší, pretože obed - bez nápoja alebo aj s ním - málokedy stojí rovných 3,30 eura.
Keď sa minimálna hodnota gastrolístka zvýši tak, ako navrhlo ministerstvo práce, živnostník si od tohto dňa môže dávať do nákladov 3,60 eura.
