BRATISLAVa. Národná banka československá pred 75 rokmi vyhlásila 17. februára 1934 devalváciu československej koruny (Kč).
Celosvetová hospodárska kríza, ktorá postihla v období po roku 1928 aj Československo, spôsobila vplyvom zavedenia ochranných ciel pokles zahraničného obchodu krajiny o 71 %. Začala sa obmedzovať výroba, rušili sa továrne a rapídne poklesli mzdy. Vzrástla nezamestnanosť (bez práce bolo podľa niektorých prameňov až 1 milión ľudí). Nespokojnosť pracujúcich kulminovala mosteckým štrajkom v marci 1932, na ktorom sa zúčastnilo 25.000 baníkov. Zavedené boli žobračenky v hodnote 10 až 20 Kč na týždeň.
Vláda na čele s predsedom Janom Malypetrom spolu s guvernérom Národnej banky Československej v Prahe Karlom Englišom stála pred úlohou ako podporiť výrobu a vývoz v štáte. Mala to okrem zavedenia regulácie národného hospodárstva a zákonodarstva pre mimoriadne obdobie zabezpečiť devalvácia meny, ku ktorej sa v tom čase uchýlili už Veľká Británia, Taliansko a USA.
Devalvácia sa stala opatrením na podporu vývozu a premenila sa na prostriedok inflačnej konjunktúry.
Na uskutočnenie devalvácie československej koruny nebol vo vláde a medzi predstaviteľmi bánk a veľkých hospodárskych podnikov jednotný názor. Napokon sa však vláda k devalvácii priklonila, aj keď nie v takej miere, ako sa pôvodne plánovalo. Zlatý obsah koruny bol znížený zo 44,56 mg na 37,15 mg a bolo znížené aj krytie koruny zlatom z 38,2 % na 25 %.
Očakávaný efekt však táto devalvácia nepriniesla. Štátna pokladnica sa nezačala zapĺňať a výpadok financií si vyžiadal ďalšie obmedzenia. Zoškrtali sa platy štátnych zamestnancov a obmedzila sa podpora investícií do elektrifikácie, opráv ciest a výstavby škôl. Súčasne narastali daňové sadzby. Ani tieto opatrenia oživeniu hospodárstva nepomohli a v roku 1936 musela vláda pristúpiť k ďalšej devalvácii.
Obrázok o tom, ako sa ťažké obdobie hospodárskej krízy prejavovalo v Československu, sa dá urobiť podľa nasledujúcich údajov. Pokles životnej úrovne v rokoch 1929 a 1937 charakterizuje pokles spotreby piva zo 77 na 49 litrov na osobu. Spotreba ovocia poklesla z 26 na 18 kilogramov, o 10 až 20 % klesla spotreba mäsa, cukru a tuku. Veľkým problémom bol nárast nájomného, hlavne vo veľkých mestách.
Po roku 1937 prešla kríza do útlmu. Vývoz sa vrátil len na 60 % pôvodného objemu a štruktúra hospodárstva sa zmenila v prospech ťažkého priemyslu. Schyľovalo sa k II. svetovej vojne. zdroj: www. ekonom.ihned.cz, www. is.muni.cz, Malá československá encyklopédia