BRATISLAVA. Na Slovensku sa najčastejšie ako forma biomasy využíva na vykurovanie drevo. "Ostatné biomasy ako slama, tráva sú len ojedinelé prípady a netreba zbytočne miasť ľudí, lebo potom si myslia, že biomasa je hnoj, a k tomu majú prirodzený odpor," konštatoval pre TASR generálny riaditeľ združenia právnických osôb Biomasa Ladislav Židek. Objasnil, že výhodou využívania dreva v jeho rôznych formách (kusové drevo, štiepky, pelety, brikety) je predovšetkým to, že je to domáci a trvale sa obnovujúci teda dorastajúci zdroj energie. "Nie je žiadna obava, že by ho bol nedostatok," pokračoval s dôvetkom, že drevo a jeho formy využívajú najmä ľudia na vidieku.
Priblížil, že vykurovanie kusovým drevom je oveľa lacnejšie ako plynom a počiatočná investícia sa vráti do dvoch troch rokov. "Musí sa však často manuálne prikladať kusové drevo alebo brikety do ohňa," poznamenal. Preto za najvhodnejší typ drevnej biomasy pre domácnosti považuje pelety, nakoľko dávajú človeku komfort takmer ako zemný plyn, keďže netreba stále prikladať. "Drevné pelety sú síce trocha drahšie ako kusové drevo, ale kotly sú plnoautomatické, takže človek môže aj niekoľko dní byť mimo domova a kotol mu dom temperuje," zhrnul. Počiatočná investícia pri zavedení vykurovania na pelety sa pohybuje od 2500 eur (73.315 Sk) do 4500 eur (135.567 Sk), pričom jej návratnosť z peňazí ušetrených na zemnom plyne je okolo päť rokov.
"Pelety je názov pre granuly kruhového prierezu s priemerom šesť alebo osem milimetrov a dĺžkou 30 40 milimetrov. Vyrábajú sa z prvotriednej drevnej suroviny, pilín alebo hoblín lisovaním, takzvanou peletizáciou. Po spálení jedného kilogramu peliet vznikne asi päť gramov popola, v bežnom rodinnom dome je to týždenne asi 1,5 kilogramu popola. Jeden kilogram peliet má výhrevnosť asi 17,5 MJ a zodpovedá objemu 0,5 kubických metrov zemného plynu," vysvetlil Židek. Spresnil, že kapacita výroby na Slovensku je asi 200.000 ton, pričom reálne sa v roku 2008 vyrobilo asi 70.000 ton a z nich sa asi 80 % vyviezlo do zahraničia.
Teplo z biomasy by mohlo v SR do piatich rokov pokryť 20 % celkovej výroby tepla, pričom aktuálne sú to 2 %, objasnil Židek s tým, že na dosiahnutie tohto cieľa treba aj politickú vôľu. Slovensko má podľa neho dostatok biomasy, ale zdôraznil, že týmto palivom sa dá vykurovať len prostredníctvom konkrétnych technológií. "Z tohto pohľadu je Slovensko absolútne nepripravené. Možno 2 % zariadení bežia na štiepku. Ale všetky ostatné zariadenia sú na zemný plyn a uhlie a nie sú pripravené na alternatívne palivo, ktoré je v podstate k dispozícii stále a z miestnych zdrojov," povedal.
"Využívanie obnoviteľných zdrojov energie, predovšetkým biomasy, má veľký regionálny dosah, pretože všetky peniaze, ktoré vynakladáme na palivo, zostávajú v danom regióne," konštatoval Židek. Za tragédiu považuje, že napriek tomu, že sú pripravené programy na podporu využívania biomasy, v štátnom rozpočte sa nenašli prostriedky na rozvojové projekty. Doplnil, že na to, aby jeden dom prešiel na vykurovanie peletami, by bola potrebná maximálna štátna dotácia vo výške 1660 eur (50.009 Sk). "Naštartovaním programu využívania biomasy vo väčšom meradle by sa v priebehu piatich rokov vytvorilo minimálne 10.000 trvalých pracovných príležitostí, ale tomu, žiaľ, politici nerozumejú," uzavrel.
