Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Na Slovensku sa eviduje 39 ložísk zemného plynu s celkovým objemom približne 27 miliárd kubických metrov (m3) plynu, pričom v roku 2007 sa ťažba realizovala v 14 ložiskách.
"Z tohto objemu je využiteľných približne 10 miliárd m3. Zvyšné zásoby sú zatiaľ vzhľadom na technické možnosti a ekonomické náklady v súčasnosti nevyužiteľné," uviedol pre TASR riaditeľ Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) Ľubomír Hraško.
Objasnil, že ťažba plynu na Slovensku sa začala v období prvej svetovej vojny a svoje maximum dosahovala na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia, kedy sa vyťažilo maximálne 1,3 miliardy m3 ročne.
"Ročná spotreba zemného plynu v SR sa pohybuje v súčasnosti približne na úrovni 5,5 až šesť miliárd m3, z ktorých takmer všetko dovážame," povedal Hraško. Domáca ťažba tak ročne pokryje iba dve až tri percentá spotreby.
Podotkol, že aj keby sme v súčasnosti vyťažili všetky využiteľné zásoby, nepostačovalo by to ani na dvojročnú spotrebu Slovenska. Geologička Júlia Kotulová pripomína, že ťažbu by aj tak nebolo možné tak rýchlo realizovať. "Pri zachovaní dnešnej úrovne ťažby, by súčasné známe, ekonomicky využiteľné zásoby vystačili na 40 rokov," doplnil Hraško.
Ťažba zemného plynu v SR má dlhodobo klesajúcu tendenciu. "Kým v roku 1989 bola celková ťažba na úrovni približne 0,57 miliardy m3, v prvých rokoch 21. storočia to bolo už len okolo 0,2 miliardy m3 plynu a dnes je to ešte menej," konštatoval Hraško.
V súčasnosti overené ložiská plynu sa na Slovensku nachádzajú v hĺbke od 350 do 4000 m. Zložitosť ťažby závisí hlavne od lokálnych geologických podmienok, v ktorých sa ložisko nachádza. "Ťažba plynu je často komplikovaná hlavne zložitou tektonickou stavbou, množstvom vhodných horizontov s malou hrúbkou, inde komplikuje ťažbu hlavne prítomnosť CO2 v plyne, alebo aj veľká hĺbka časti ložísk, ktorá je technicky i finančne náročná pri použití súčasných metód ťažby," zhrnul.
"Nemôžeme vylúčiť, že by nebolo možné zvýšiť ťažbu v rámci známych ložísk, ale to je otázka pre ťažobné spoločnosti a iste v nej zohráva úlohu aj ekonomické hľadisko," konštatoval Hraško.
Zmena známeho stavu vypočítaných zásob je podľa neho možná len za predpokladu výrazných prieskumných činností, ktoré by zistili ďalšie možné zásoby vo väčších hĺbkach. Takýto prieskum je finančne veľmi nákladný a v súčasnosti ho u nás vykonávajú len súkromné spoločnosti. "ŠGÚDŠ sa však môže vyjadrovať k perspektívnosti prítomnosti plynonosných, alebo roponosných štruktúr na základe odborného posúdenia hlbinnej geologickej stavby územia SR," doplnil.
Ako priblížila Kotulová, nedávno sa vo svete, ako aj v susednom Maďarsku objavili nové typy geologických štruktúr, v ktorých sa môžu nachádzať obrovské zásoby plynu. "Ide o tzv. BCGA ložiská (Bottom Centered Gas Accumulations), v ktorých sa plyn (metán) nachádza v hlbokých úrovniach sedimentárnych paniev, v hĺbke päť a viac kilometrov," vysvetlila. Poznamenala, že donedávna sa o takýchto typoch ložísk nevedelo. "Z tohto hľadiska by bolo potrebné prehodnotiť aj sedimentárne panvy na Slovensku, pričom za perspektívne možno považovať oblasť Východoslovenskej panvy a Podunajskej panvy," uzavrela.
Najvýznamnejšie známe ložiská zemného plynu sa nachádzajú vo Viedenskej panve a Východoslovenskej panve, menej významné v oblasti Podunajskej panvy. Plyn sa na Slovensku v minulosti objavil aj náhodou. Ako objasnil geológ Ján Madarás, ložisko zemného plynu na Záhorí v dávnejšej minulosti objavil kováč, ktorý pri kopaní jamy zistil, že zo zeme prúdi plyn. Nález využil na vykurovanie svojej dielne. Na jeho objav sa prišlo až potom, keď dielňa vybuchla a miesto navštívila geologická komisia, ktorá potvrdila prítomnosť plynu, priblížil.ä
Využiteľné domáce zásoby ropy by nepokryli spotrebu SR ani na pol roka
Na Slovensku evidujú geológovia 19 ložísk ropy, pričom ťažba sa realizuje v piatich. "Spotreba ropy dosahuje v Slovenskej republike približne 6000 kiloton (kt), pričom domáca ťažba od roku 1996 klesala zo 70 kt na 23 kt v roku 2007 a predstavovala tak len asi 0,5 percenta domácej spotreby," uviedol pre TASR riaditeľ Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Ľubomír Hraško.
Objasnil, že v roku 2006 sa u nás evidovalo viac ako 10.000 kt zásob ropy, z ktorých je ekonomicky využiteľných necelých 20 percent. "Keby sme všetky naše overené zásoby naraz vyčerpali, tak by to pokrylo ročnú spotrebu SR ani nie na pol roka, pretože využiteľné zásoby sú okolo dvoch miliónov ton a ročná spotreba je okolo šesť miliónov," konštatoval geológ Ján Madarás.
Zásoby ropy sú viazané na rovnaké oblasti ako zásoby zemného plynu. V súčasnosti overené ložiská ropy sa na Slovensku nachádzajú v hĺbke od 150 až 1800 m. "Zložitosť ťažby závisí hlavne od lokálnych geologických podmienok, v ktorých sa ložisko nachádza," vysvetlil Hraško. Poznamenal, že nemožno vylúčiť možnosť zvýšiť ťažbu v rámci známych ložísk, "ale to je otázka pre ťažobné spoločnosti a iste v nej zohráva úlohu aj ekonomické hľadisko".
Ako vysvetlila geologička Júlia Kotulová, ropu vieme z celkového objemu ložiska vyťažiť iba na 40 percent, na rozdiel od plynu, kde sa dá vyťažiť až 80 percent ložiska. "Existujú aj metódy, ktoré spôsobujú intenzifikáciu ťažby, ako napríklad použitie kyselinovania na sondách," priblížila s dôvetkom, že na Slovensku sa síce táto metóda najviac využíva, ale na mnohých ložiskách nie je veľmi efektívna. Vo svete sa tiež využíva zatláčanie vody, plynu alebo oxidu uhličitého, ktoré vytvárajú tlak a ženú médium k sondám. Tieto metódy sa však podľa Kotulovej oplatia realizovať hlavne na veľkých a jednoduchých ložiskách, napríklad v USA či Nórsku.
