BRATISLAVA. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) predpovedá Slovensku v tomto roku hospodársky rast na úrovni 4 %. Vyplýva to z aktuálnej hodnotiacej správy OECD pre Slovensko, ktorú však organizácia finalizovala ešte v decembri minulého roka.
Pre rok 2010 pritom očakáva zrýchlenie hospodárskeho rastu na 5,6 %. OECD okrem toho predpokladá, že nezamestnanosť na Slovensku bude naďalej klesať v tomto aj budúcom roku na 9,4 % a 9 %. Inflácia by sa pritom mala podľa správy v tomto a budúcom roku stabilizovať zhodne na 2,8 %.
OECD zároveň očakáva, že sa vláde podarí udržať na uzde aj verejné financie a ich schodok bude v tomto roku predstavovať 2 % hrubého domáceho produktu (HDP) a v roku 2010 sa zníži na 1,5 % HDP. Naďalej by sa mal znižovať aj deficit bežného účtu platobnej bilancie na 4,1 % HDP v roku 2009 a 2,2 % HDP v roku 2010.
OECD Slovensku odporúča udržanie flexibility miezd, aby sa ekonomika krajiny dokázala prispôsobiť cyklickým šokom. K ďalším odporúčaniam zo strany organizácie patrí zvýšenie produktivity v sektore služieb a zefektívnenie fiškálnej politiky. OECD oceňuje zavedenie druhého dôchodkového piliera, ale dodáva, že nedávne modifikácie dôchodkového systému v budúcnosti čiastočne zvýšia jeho nákladnosť.
| 2008 | 2009 | 2010 | |
| Export tovarov a služieb | 6,6 | 1,6 | 7,8 |
| Import tovarov a služieb | 8,3 | 1,6 | 7,0 |
| HDP v stálych cenách | 7,3 | 4,0 | 5,6 |
| Index spotrebiteľských cien | 4,4 | 2,8 | 2,8 |
| Nezamestnanosť | 9,7 | 9,4 | 9,0 |
| Bilancia rozpočtu verejnej správy * | -2,1 | -2,0 | -1,5 |
| Bilancie bežného účtu platobnej bilancie * | -5,0 | -4,1 | -2,2 |
| Zdroj: OECD | |||
| * ako percento z hrubého domáceho produktu (HDP) |
Organizácia konštatuje, že zmeny dôchodkového systému zmenšujú jeho transparentnosť a potenciálne podkopávajú jeho finančnú životaschopnosť a vláda by sa mala zdržať častých zmien. Slovensko by podľa hodnotiacej správy malo starostlivo monitorovať vývoj v poskytovaní hypotekárnych úverov, usilovať sa o flexibilnejší trh s bytmi a flexibilnejšiu podporu bývania.
K hlavným výzvam Slovenskej republiky v tomto roku podľa OECD patrí hospodárske spomalenie, ktorému sa krajina nebude môcť vyhnúť. Zhoršenie globálneho obchodu nepriaznivo ovplyvní slovenský export. Keďže Volkswagen Bratislava, Kia Žilina a PSA Trnava tvoria približne pätinu slovenského exportu, globálny pokles dopytu po automobiloch významne ovplyvní slovenské hospodárstvo. OECD však očakáva, že v tvorbe hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa Slovensko dosiahne úroveň 70 % priemeru eurozóny do roku 2015.
V štrukturálnych otázkach je podľa neho potrebné sústrediť sa na tri oblasti - na oblasť pracovného trhu, oblasť výrobkov a na oblasť bývania. "V týchto oblastiach aj Slovensko musí prijať rôzne opatrenia, zvyšovať flexibilitu a konkurencieschopnosť a profitovať z nejakej komparatívnej výhody," dodal A. Gurría. Podľa neho sú vítané opatrenia, ktoré majú za cieľ pomôcť a ochrániť tých najzraniteľnejších a tých najslabších medzi obyvateľstvom. "Vítame teda opatrenia, ktoré majú strednodobý a dlhodobý prínos - ako napríklad budovanie infraštruktúry pomocou verejno-súkromných partnerstiev," spresnil.
Opatrenia proti kríze musia byť podľa generálneho tajomníka OECD urobené však v správny čas, musia byť cielené a musia byť dočasné. Slovensko pri tomto robí podľa neho správne kroky. "Problémy, ktoré súvisia s krízou nesmú však brániť v tom, aby sme sa sústredili na strednodobé a dlhodobé ciele," uviedol. Pre krízu podľa Gurríu nesmieme zabúdať ani na boj s klimatickými zmenami, s chudobou a takisto kríza nesmie ospravedlňovať to, aby sme sa začali ochranársky správať, jednak v oblasti obchodu, ako aj v oblasti investícií.
"Výnimočná situácie si žiada výnimočné rozhodnutia - a tu vás podporujeme. Ak ste ešte nezvýšili deficit (verejných financií), je to výnimočná, povzbudzujúca situácia. Vo výnimočných situáciách však deficit môžete zvyšovať," uviedol ešte generálny tajomník. Podľa A. Gurríu ťažko povedať, čo bude o dva - tri mesiace, či bude potrebné deficit zvyšovať, alebo nie. "Dôležité je, čo sa stane na konci krízového obdobia, teda v čase, ktoré už môžme nazvať "normalizáciou pomerov".
