BRATISLAVA. Poľnohospodárstvo v posledných rokoch nadobúda významné postavenie nielen v produkcii surovín pre potravinársky priemysel, ale aj ako producent obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Konštatuje to Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR v Dlhodobej stratégii využívania poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych plodín na energetické účely.
Jedným z najperspektívnejších obnoviteľných zdrojov energie (OZE) je v podmienkach Slovenska biomasa. "Na celkovej spotrebe obnoviteľných zdrojov energie sa biomasa podieľa približne 4 % celkovej energetickej spotreby Európskej únie (EÚ). Z cieľov EÚ do roku 2010 by sa mal tento podiel zdvojnásobiť a do roku 2030 zoštvornásobiť," uvádza v stratégii rezort pôdohospodárstva. Ako informoval štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva Vladimír Palša, Slovensko má dostatočné zásoby biomasy, dendromasy aj fytomasy. "Máme veľmi dobré podmienky na to, aby sme si enormné množstvo dokázali zabezpečiť sami z prírodných zdrojov. Keď si urobíme poriadok s pôdnym fondom, máme na niekoľko rokov zabezpečený vysoký objem megajoulov, aby sme zmiernili aj energetickú krízu. Treba sa však chopiť rozumu a mal by aj štát viac tieto postupy financovať a podporovať," zhodnotil Palša.
Cielené pestovanie energetických plodín má podľa ministerstva veľkú budúcnosť. Rozširovanie sortimentu pestovaných energetických plodín je významné nielen pre získavanie produkcie biomasy, ale tiež pre posilnenie biodiverzity rastlinných spoločenstiev v krajine. Využívanie rastlinnej výroby na riešenie energetických problémov spoločnosti však nesmie ohrozovať výrobu potravín a krmív, regeneráciu pôdnej úrodnosti a nesmie byť v rozpore s trvalo udržateľným rozvojom využívania poľnohospodárskej krajiny.
Z hľadiska potravinovej bezpečnosti obyvateľov Slovenska postačuje asi 1 milión hektárov (ha) ornej pôdy, čo je približne 78 % z celkovej výmery ornej pôdy. Základná výmera pre plodiny na ornej pôde je 1,003 milióna ha. V roku 2007 jej bolo na Slovensku evidovaných 1,348 milióna ha. Rozdiel medzi skutočnou a potrebnou výmerou je 298.213 ha ornej pôdy (22 %), na ktorej vo veľmi teoretickej rovine by sa podľa MH SR dali pestovať aj energetické plodiny.
Medzi najprebádanejšie energetické plodiny pestované na poľnohospodárskych pôdach patria tradičné poľnohospodárske plodiny, ako sú zemiaky, cukrová repa, kukurica, topinambur, hrach, cukrová trstina, repka, sója i slnečnica a tiež obilniny, kukurica a olejniny. Pre priame spaľovanie sú efektívne tie, ktoré dosahujú z jedného hektára úrody okolo 7 až 10 ton suchej hmoty.
Medzi výhody pestovania energetických plodín patrí možnosť vytvárať nové pracovné príležitosti, čo môže spomaliť vyľudňovanie vidieka, diverzifikujú riziko v podnikaní a pomáhajú tiež zvyšovať stabilitu v hospodárení. Energetické plodiny znižujú produkciu emisií i nároky na agrochemikálie a viac šetria životné prostredie. Za nevýhody sú považované nároky na investície a technické zariadenia, nedostatok informácií o pestovaní a odbytové problémy s produkciou.
Aby bola stratégia realizovateľná, treba schváliť zákon o obnoviteľných zdrojoch energie, priznáva MP SR. Malo by sa tak stať podľa materiálu už v tomto roku.