Washington 30. apríla (TASR) - Prestížny americký denník Washington Post priniesol úvodník o vzťahoch medzi Washingtonom a Európou, v ktorom sa v súvislosti s rozšírením Severoatlantickej aliancie spomína aj Slovensko. Denník pod titulom Záväzok voči Európe napísal, že prvé mesiace vlády prezidenta Georgea W. Busha ukázali, že práve tak ako kedykoľvek od čias 2. svetovej vojny sú vzťahy medzi USA a Európou otázne.
Amerika sa so svojimi tradičnými európskymi spojencami rozchádza v názoroch na celý rad záležitostí - od protiraketového štítu cez globálne otepľovanie po hormóny v mäse a rozpory sú natoľko vážne, že časť analytikov na oboch stranách sa pýta, či nedochádza k vytvoreniu nepreklenuteľnej priepasti.
Medzitým vyše desať postkomunistických krajín zápasí so základnými otázkami súvisiacimi s ekonomickými a politickými štruktúrami a s formou vzťahov so Spojenými štátmi. Spoločným menovateľom neistoty v Európe je otázka, aké silné sú záväzky USA voči tomuto kontinentu? Odpoveď sa môže zdať zrejmá, hoci v skutočnosti takou nie je, napísal denník Washington Post. Vzhľadom na elimináciu sovietskej hrozby, potreba, aby Spojené štáty pomohli pri obrane západnej Európy - čo bolo pôvodné poslanie aliancie NATO - už nie je taká očividná.
Časť pozorovateľov vo Washingtone kladie otázku, či je v záujme Spojených štátov starať sa o bezpečnosť krajín v strednej a východnej Európe. Príťažlivosť unilateralizmu vzrastá, hlavne medzi republikánmi, z ktorých časť podľa všetkého oponuje voči akejkoľvek zmluve, ktorá by limitovala akcie Spojených štátov, či ich suverenitu. Prejavy tohto druhu patria k hlavným faktorom pri vytváraní protiamerických nálad v Európe.
Avšak angažovanosť USA v Európe je naďalej potrebná, z hľadiska amerických záujmov i globálnej stability. Posilnením vojenských zväzkov s Európou by Spojené štáty získali príležitosť zachovávať mier nielen v Európe, ale aj v iných oblastiach. A úzkou spoluprácou s krajinami strednej a východnej Európy by Washington získal možnosť zabezpečiť, že sa vyvinú v demokratické štáty a spojencov Západu, čo bez americkej účasti nie je ani zďaleka samozrejmé.
Bushova vláda by mohla dosiahnuť oba tieto ciele tým, že by si stanovila posilnenie spojenectva NATO a jeho rozšírenie za jednu zo svojich priorít. Aliancia sa už rozhodla, že sa prijímaním nových členov bude zaoberať na summite v Prahe, ktorý sa má konať na budúci rok. Nádeje na členstvo si robí až deväť krajín - Litva, Lotyšsko a Estónsko na severe, Slovensko a Slovinsko v strede Európy, a Bulharsko, Rumunsko, Macedónsko a Albánsko na juhu kontinentu.
Diskusie o rozšírení spojenectva by mala zjednodušiť úspešná integrácia Poľska, Maďarska a Českej republiky. Z týchto troch krajín sa stali prekvitajúce demokracie, ktoré po diplomatickej stránke podporujú Spojené štáty vo väčšej miere ako Francúzsko či Nemecko a v rozpore s rozvášnenou rétorikou v Moskve i vo Washingtone si uchovali dobré vzťahy s Ruskom napriek svojmu členstvu v aliancii.
Ďalšia skupina kandidátskych krajín vyvoláva tie isté pochybnosti, aké sa vyskytovali začiatkom 90. rokov v súvislosti s Maďarskom a Poľskom. Niektorí analytici vyslovujú obavy, že prijatie baltických štátov by bolo príliš provokačné voči Rusku.
Avšak pokiaľ by boli baltické krajiny vynechané pre obavy, že ich prijatie do NATO by urazilo Moskvu, ruský prezident Vladimir Putin by určite dospel k názoru, že v pobaltskej oblasti mu Západ ponechal voľnú ruku. Je zrejmé, že aj politicky aj vojensky by bolo pre NATO ťažké prijať naraz všetkých deväť krajín, ašpirujúcich na vstup do aliancie, pokračuje článok v denníku Washington Post.
Spojenectvo by im však mohlo udeliť štatút partnerov a zároveň stanoviť špecifické politické i vojenské podmienky pre úplnú integráciu, medzi ktorými by mali byť okrem výslovne vojenských kritérií aj testy demokracie, ako napríklad dodržiavanie slobody tlače, civilná kontrola nad ozbrojenými silami a rešpektovanie práv menšín. Uchádzačské krajiny by mohli vstúpiť do aliancie hneď po splnení stanovených podmienok. Niektoré by to dokázali hneď, iným by to trvalo dlhšie, ale všetky by mali silný podnet vyhovieť požiadavkám Západu vo vedomí, že ich budúcnosť spočíva v spojenectve demokracií pod vedením Spojených štátov.
Neistota Európy ohľadom vzťahov so Spojenými štátmi znamená, že pokiaľ sa rozšírenie aliancie NATO ponechá na Európe, nikdy k nemu nedôjde. Avšak ak prezident Bush ustanoví rozšírenie aliancie ako svoj prioritný program, otázka rozšírenia sa posunie do stredu transatlantických vzťahov, čo bude zároveň znamenať možnosť revitalizovať spojenectvo a zabezpečí, že pod vedením USA očakáva strednú a východnú Európu demokratická budúcnosť, uzatvára v úvodníku americký denník Washington Post.
(spolupracovník TASR William Guard) vk ed