OPOZÍCIA NEMÁ PROBLÉM SO ZVÝŠENÍM ROZPOČTOVÉHO SCHODKU, MINISTERSTVO FINANCIÍ ÁNO

Kríza skúša odolnosť deficitu

Mediálny zápas medzi koalíciou a opozíciou o návrhy na zmiernenie silnejúcich dosahov svetovej krízy sú v plnom prúde. Opozícia navrhuje otvoriť zákon o rozpočte, vláda dnes hodnotí protikrízový balík.


BRATISLAVA. Ešte minulý týždeň navrhla sériu opatrení opozičná SDKÚ. Dominuje v nich zníženie priamej dane z príjmov z 19 na 16 percent, a to aj na úkor zvýšenia rozpočtového deficitu. Premiér Robert Fico to označil za „sabotáž". Včera opozícia vyzvala vládu na otvorenie zákona o rozpočte. Ministerstvo financií tvrdí: Zatiaľ nie.

Koncom minulého roka vláda schválila protikrízový balíček, kde napríklad ráta s lepším čerpaním eurofondov, podporou verejno-súkromných projektov na diaľnice. Pripravila tiež vyššie štátne záruky na bankové úvery pre podnikateľov. Dnes má hodnotiť, ako sa balík plní. Koalícia a opozícia našli zhodu v tom, že opozícia dostane miesto v Rade pre hospodársku krízu. Má sa ním stáť bývalý štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška.

„Aj v prípade zníženia odhadu rastu ekonomiky máme dostatok nástrojov na dodržanie stanoveného deficitu. Napríklad cez úspory vo verejnom obstarávaní či viazanie rozpočtových výdavkov ," reaguje na opozičnú iniciatívu hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál.

Najprv škrty, potom deficit

Ministerstvo o chvíľu zverejní nové predpovede pre ekonomiku. Čaká sa výrazné zníženie prognózy rastu. „V prípade zníženia prognózy HDP sú pre nás úspory vo verejných výdavkoch na prvom mieste. Zvýšenie deficitu považujeme až za posledné možné riešenie," tvrdí Šmál.

Kríza by vláde mohla vziať aj 20 miliárd z daní. Postoj vlády je teda zatiaľ podobný českej. Na rozdiel od vlád v západnej Európe, ktoré sa chytajú do ekonomík naliať miliardy eur, má český minister financií Kalousek iný plán - zbytočne nerozhadzovať a udržať deficit pod troma percentami HDP.

„Dnes to vyzerá tak, že vláda, ktorá dá na krízu viac peňazí, je akcieschopnejšia. Opak mô〜že byť pravdou. V súčasnosti platí〜me ročne na úroky z dlhu 50 miliárd korún a nechcem sa dočkať toho, že o pár rokov to bude sto miliárd," povedal Kalousek. Peniaze na balíčky totiž žiadna z vlád v Európe nemá odložené v tajnej „rezervnej zásuvke", musí si ich požičať.

U nás vlani úroky na štátny dlh pohltili vyše 26 miliárd korún, tento rok by to malo byť cez 30 miliárd korún (998,5 milióna eur). Peniaze, ktoré idú na dlh, potom chýbajú v zdravotníctve, školstve či v sociálnej oblasti.

Ilúzia rastu na krátky čas

Názory ekonómov, či treba pomôcť ekonomike masívnymi štátnymi výdavkami, sa rôznia. Keynesovská snaha podporiť dopyt ďalšími verejnými výdavkami nie je podľa analytika inštitútu INESS Juraja Karpiša vhodným riešením súčasných ekonomických problémov. „Vytvorí síce zdanie hospodárskeho rastu cez momentálne zlepšenie ekonomických ukazovateľov, no zaplatíme za to nižším ekonomickým rastom v budúcnosti."

Vo vládnom balíčku opatrení, ktorý bude vláda zajtra hodnotiť, chýbajú Karpišovi návrhy na zníženie daní a odvodov alebo zníženie administratívnych bariér na podnikanie.

Ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth tvrdí, že si vie predstaviť, že na riešenie krízy vláda použije viac peňazí z rozpočtu, ako naplánovala. Mala by to však urobiť čo najskôr a na obmedzený čas. Myslí si, že by malo význam napríklad zvýšiť výdavky z rozpočtu aj eurofondov na diaľnice alebo znížiť dane. Za správne považuje aj zvýšenie platov pre učiteľov, lekárov, sestričky, či materskej. „Aby sa zachovala dočasnosť opatrení, tak by malo ísť o zvýšenie platov napríklad o sumu, ktorá sa plánuje na najbližšie dva roky, a to hneď od februára," povedal Tóth.

Kliknite - obrázok zväčšíte


Anketa

Ste za zníženie priamych aj nepriamych daní alebo za zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu ako nástroja na zmiernenie vplyvov krízy?


Miroslav Kiraľvarga, viceprezident U. S. Steel

kiral_small.jpgSúčasnosť ovplyvňuje rýchly pokles dopytu po produktoch a službách, na druhej strane stále pretrvávajúca vysoká ponuka. Nákladovosť firiem však neklesá takým istým tempom. Treba uplatniť opatrenia, ktoré budú mať okamžitý účinok smerom k znižovaniu nákladov u podnikateľov. Preferujeme motivačné stimuly, ktoré už dnes uprednostnia udržanie zamestnanosti pred hromadným prepúšťaním. Nemyslím si, že máme čas zaoberať sa opatreniami, ktoré by azda mali priniesť pozitívny výsledok o rok alebo neskôr

Oszkár Világi, generálny riaditeľ spoločnosti Slovnaft

vilagi_small.jpgVzhľadom na očakávané nižšie daňové príjmy štátneho rozpočtu aj pod vplyvom slabších výsledkov podnikateľských subjektov v dôsledku krízy, vývoj nevytvára priestor na to, aby prípadné zníženie daní malo potrebný stimulačný účinok. Na druhej strane, nie je žiaduce ani zvyšovanie deficitu verejných financií. Prednosť by mali mať stimuly poskytované transparentným spôsobom do projektov, ktoré prinesú pozitívny
efekt a podporia ekonomiku v krátkodobom aj dlhodobom horizonte.

Vladimír Masár, prezident slovenskej kancelárie Deloitte

masar_small.jpgZa dôležité považujem, aby verejný sektor „nezneužil“ svoj vplyv na úkor súkromného sektora, ktorý ostáva kľúčovým pre tvorbu HDP. To, či verejný sektor ponechá priamo viac zdrojov podnikateľskému prostrediu formou zníženia daní alebo odvodov, prípadne podporí ekonomiku štátu výdavkovou stranou štátneho rozpočtu aj na úkor zvýšenia deficitu, je vec politického rozhodnutia. Ako daňovému poplatníkovi mi je riešenie v daňovej oblasti sympatickejšie.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  2. Projekt Seberíniho: 60% vypredané ešte pred začiatkom kampane
  3. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  4. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  5. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  6. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  7. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  8. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  9. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  10. Rastie nám pokrivená generácia?
  1. Poslanec Borguľa žiada vládu o podporu pre Bratislavu
  2. Otvorenie akademického roka 2017/2018 na EU v Bratislave
  3. Projekt Seberíniho: 60% vypredané ešte pred začiatkom kampane
  4. FSEV UK v Bratislave: Prax je súčasťou študijných programov
  5. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  6. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  7. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  8. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  9. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  10. Detské zúbky sú veda
  1. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to) 5 777
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 5 488
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 3 001
  4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 498
  5. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 1 544
  6. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 1 363
  7. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách 1 349
  8. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície? 1 121
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 972
  10. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 848

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Legenda Merckx o Saganovi: Súperi mu len nahrávajú

Merckx nevidel na MS poriadne preteky.

BRATISLAVA

Rušiť gymnáziá, prihlasovať ľudí? Kandidáti povedali, čo chcú s Bratislavou

V SME Naživo diskutovali Ftáčnik, Frešo, Droba a Kusý.

SVET

Café Európa: Ako sa zmení Európa po nemeckých voľbách

Aký dopad budú mať voľby na Európu i na Slovensko? Sledujte diskusiu.

Neprehliadnite tiež

Na testovanie potravín dá Brusel milión eur, zákony však meniť nebude

Sťažnosti Slovenska či Česka zobrala Európska komisia na vedomie. Zloženie potravín chce ďalej testovať.

Štát tvrdí, že neuprednostňuje diaľnice na juhu na úkor iných regiónov

Medzi deviatimi pripravovanými projektmi je šesť na výstavbu úsekov R2 na juhu stredného a východného Slovenska, kde má vládny Most-Híd voličov, upozornila opozícia.

Najväčší nespracovaný diamant na svete našiel kupca, stál 53 miliónov dolárov

Diamant Naše svetlo je veľký asi ako tenisová loptička a objavili ho v diamantovej bani v Botswane v roku 2015.

Kauza vajec s jedom proti blchám vyústila do memoranda pre všetky krajiny Únie

Záverom konferencie je 20-bodové memorandum, kde členské krajiny dostali za úlohu splniť jednotlivé body.